tradícia1 -ie ž. ‹l›
1. súhrn spoločenských, kultúrnych a i. ustálených zvykov, obyčajov, pravidiel a pod. zachovávaných pokoleniami, názorov a myšlienok prenášaných z generácie na generáciu; ustálený, spravidla zdedený zvyk, spôsob, obyčaj: rodinná t.
2. prenášanie správ al. slovesných výtvorov ústne, rozprávaním z generácie na generáciu, ústne podanie;
tradičný príd. t-é názory; t-á logika; – zried. t-é odovzdávanie správ; práv. t-é právo, t-á právna náuka;
tradične prísl.
tradícia2 -ie ž. ‹l› práv. skutočné al. formálne odovzdanie vecí s úmyslom previesť ich vlastníctvo na nadobúdateľa