trúfať, -a, -ajú nedok. (bezpredm. i so spoj. že) domnievať sa, nazdávať sa, myslieť, dúfať, mať nádej: Richtár skutočne dosiahol svojho cieľa prvej, než sám trúfal. (Kuk.) Už vtedy som trúfal, že sa spolu zviažete. (Heč.)
trúfať si, -a, -ajú nedok. (s neurč., na koho, na čo, proti komu. proti čomu i bezpredm.) máš prílišnú odvahu, sebavedomie, smelosť, byť príliš odvážny, smelý; odvažovať sa, opovažovať sa, dovoľovať si: Netrúfal si pozrieť mu do tváre. (Tat.) Netrúfal si opýtať sa na to niekoho. (Zúb.) Chcel by som vidieť, kto by si na nás trúfal. (Karv.) Treba si trúfať na všetko. (Tat.) Ktože by si mohol trúfať proti kráľovi. (Zúb.) Podívajme sa, ako si trúfa. (Zgur.); pren. Ja si už ďaleko netrúfam, a sirotu ešte nepriam budem môcť zaopatriť (Taj.) už nebudem dlho žiť;
dok. trúfnuť si
trúfnuť si, -ne, -nu, -fol dok. zried. (s neurč., na koho, na čo, proti komu) prejaviť prílišnú odvahu, sebavedomie, smelosť; odvážiť sa, opovážiť sa, dovoliť si: Aj na vojaka si trúfne. (Zgur.);
nedok. trúfať si