trúba -y trúb ž.
1. starý dychový hud. nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca; hovor. názov niekt. plechových hud. nástrojov s hlbokým tónom (tuba, heligón ap.): pastierska t.; trúbiť, hrať na t-e;
pren. expr. nadávka
2. nár. rúra (na pečenie)
● hlásna t. (ochotný) šíriteľ prevzatých správ al. názorov
trúba -by trúb ž.
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
húkačka hovor. zariadenie na vydávanie výstražného signálu zvukom • siréna (signalizačné zariadenie s prenikavým zvukom): lodná siréna • klaksón (na motorových vozidlách): klaksóny áut • zastar. trúba: automobilová trúba
rúra zariadenie na pečenie pokrmov • nár. trúba: plynová, elektrická rúra
trúba 1. p. rúra 2. p. hlupák 3. p. húkačka
trúba, -y, trúb ž.
1. starý hudobný nástroj hlbokého tónu v podobe rozširujúcej sa rúry; moderný fúkací plechový nástroj stočeného tvaru s hlbokým tónom: hrať, cvičiť na t-e; vojenská t.; hasičská t.
● hovor. expr. duť do jednej t-y držať spolu, spolupracovať;
2. iný rúrovite sa rozširujúci nástroj na vyludzovanie húkavých zvukov: automobilová (signálna) t.; pastierska t.; t. z volieho roha (Ondr.); pren. pejor. hlásna t. rozširovateľ myšlienok, názorov niekoho; pren. expr. Toho nezobudí ani trúba archanjela (Taj.) nič ho nezobudí. Aby spev nádeje znel ako trúby anjelské (Jil.) krásne, príjemne. Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba (prísl.) dať každému, čo mu patrí;
3. kraj. duté podlhovasté teleso na vedenie — tekutín al. plynov, rúra: t-y vodovodu (Kuk.);
4. kraj. časť kuchynského sporáka al. samostatné teleso na pečenie, rúra: elektrická t.; Petríková podliala mäso v trúbe. (Laz.);
5. hovor. niečo, čo má podobu valca, bal: plátno poskrúcané v hrubých trúbach (Hor.); trúby surového súkna (Švant.); veliká trúba začadeného papiera (Taj.);
6. hrubá nadávka sprostákovi, hlupákovi, truľo, chmuľo: Ja mamľas, trúba. (Vaj.) Čo sa rehlíš, čo — ty fabrická trúba? (Ráz.) Kdeže zaviazla tá Jerichova trúba? (Švant.);
trúbový príd.;
trúbisko, -a, -bisk str. i ž. zvel.
trúba ž 1. hud dychový hudobný nástroj v podobe pravidelne sa rozširujúceho dutého valca (s hlbokým tónom): nadoby muzycke sau, ktere nadjmane bywagj gako usty, pjsstalka, ssalmage (:surma:), dudy (:gegdy:), cynek (:kornet:), trúba (:klaryn:), puzon (OP 1685); buccina: pastirska truba (HD 1706-07); nastroge muzycke: organi, husle, cymbal, trubi, harfi, lutne (LKa 1736) F. deň (zvuku) t-y a trúbenia náb posledný deň sveta, čas posledného súdu: den trúby a trúbenj proti mestum ohrazenjm a proti uhlim nezžatým (VP 1764); hlas (silnejší) ako t. silný, zvučný, hlučný hlas: učitele cyrkewny hlasy swé gako truba magy pozdwihowaty, slowa Božy magy pilne hlasaty (CO 17. st); hlasem silnegssim ness truba gest wolagu k nam (KP 18. st); vykrikovať ako valaské t-y hlasno vykrikovať: když se smegess, ňewykrykug gak walaske truby, w smychu mrawnem wždy zadržug za pyskami zuby (GP 1782); pozdvihnúť hlas ako t-u hlasno zvolať: wolag wssym hrdlem, nezadržug nic, gako trubu pozdwjhni hlasu tweho (CS 18. st) 2. predmet majúci rúrovitý tvar: na wrchu na tom zbozi bila gedna truba platna tenkeho (ILAVA 1646); krchla polevaca z plechowu trubu 1 (TRENČÍN 1713); sipho: rúra, trúba, cyfka (KS 1763) L. materná t. med vajíčkovod: způsob a welikost matky gest gako hrusska na ssiroko stlačená, má dwě ssiroké strany a dwě bočnj strany naproti mateřné traubě (ZK 1778); požieracia t. časť zažívacej trubice, hltan gula: požjraci truba, gedák, požjradlo w hrdle, hltán, prednj strana w hrdle (WU 1750) 3. rúra, potrubie; žľab, kanál: item w nedieli Swatodussny rybnikarom, czo poprawili na dole branie, czo se woda byla v trubj pretrhla, d 12 (ŽILINA 1586); truba až po potok z kamenym muruwana 1 (DUBNICA n. V. 1720); canalis: žlab, wrtaná truba (WU 1750); canalis: žláb, trúba, rúra wodny, koryto, korytko (KS 1763); z te reky po trubach mosaznych byla wedená woda do wssech uljc, w njchž byli studnyce (HI 18. st) 4. chobot: slon, z howad negwetši, trubu (:pyskem:) pokrm dosaha a lapa (KoA 17. st); manus elephanti: slonowá trúba; proboscis: slonowy nos, slonowá trúba, pisk (KS 1763); P. atpn Walenth Truba (v Trenčíne 1520 SČL); -ka, -ička dem k 1: tube: traubka, trubička (PD 18. st)