trón -u m. slávnostné kreslo panovníka; panovnícka moc, vláda: kráľovský t., zasadnúť na t.; zrieknuť sa t-u, boj o t., následník t-u;
trónny príd.: t-a sieň; t-a reč slávnostný prejav panovníka
trón -u m. ‹g›
1. slávnostné kreslo panovníkov predstavujúce ich moc; ich moc, vláda: kráľovský, kniežací t.; – následník t-u; nastúpiť na t. začať vládnuť
2. mn. t-ovia kniž. jedni z deviatich anjelských kúrií (zborov);
trónny príd.: polit. t-a reč ktorou panovník al. osoba ním určená otvára zasadnutie parlamentu; práv. t-e právo stanovujúce zásady nástupníctva na trón
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
trón 1. p. stolička 1 2. p. moc1 1
trón, -u m.
1. slávnostné kreslo panovníka, vladára, kráľa ap., používané pri vykonávaní vladárskej moci, vladársky prestol: zlatý, pozlátený t.; kráľovský t., pren. vláda; sedieť na t-e, pren. vládnuť; pren.: Moyzes podával pred samý trón nepočetné prosby (Vaj.) panovníkovi; pod trónom matky Tatry (Štúr) pod Tatrami;
2. vláda, panovnícka moc, vladárstvo, kráľovská moc: dosadiť niekoho na t. dať mu vládnu moc; udržať sa na t-e udržať si vládu; zaujať t. stať sa kráľom, vladárom; zrieknuť sa t-u; spor o t.; následník t-u; pren. padali tróny (Urb.) zanikali vladárstva;
trónny príd. panovnícky: t-a sieň; t-a reč slávnostné vyhlásenie panovníka pri nástupe vlády
(jeden) trón; (bez) trónu; (k) trónu; (vidím) trón; (hej) trón!; (o) tróne; (s) trónom;
(štyri) tróny; (bez) trónov; (k) trónom; (vidím) tróny; (hej) tróny!; (o) trónoch; (s) trónmi;