tráviť1, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) rozkladať a zažívať potravu v tele: t. tuky, bielkoviny; t. potravu; žalúdok mu dobre (zle) trávi; neos. Oveľa lepšie mu trávi, keď sa trochu vykričí. (Al.) Len jedzte! V hore trávi, akoby horelo. (Mor.); fyziol. trávenie mechanické spracúvanie, chemický rozklad a zažívanie potravy v tele: víno, žlč, chlórovodík napomáha (podporuje) t.;
opak. trávievať1, -a, -ajú;
dok. stráviť i vytráviť
tráviť3, -i, -ia nedok. (koho, čo) otravou, jedom usmrcovať, otravovať, napúšťať jedom: t. hlodavce; t. ryby, zverinu; pren. Nehubte tichý, krásny život, netrávte ženu, matku! (Vaj.) neničte, netrápte, nekrušte;
opak. trávievať3, -a, -ajú;
dok. otráviť
|| tráviť sa jesť otravné požívatiny, požívať otravu, jed, usmrcovať sa: aby sa ľudia netrávili v lete (Kuk.); [Kravy] iba kaluž pijú, trávia sa. (Tim.);
dok. otráviť sa