tráva, -y, tráv ž. všeobecný názov pre rastliny rastúce na lúkach, pasienkoch, pažitiach, medziach ap.; zelený porast lúk, pasienkov, medzí ap.: zelená t., šťavnatá t., hustá, bujná t., poľná t.; suchá t.; stepná t.; nízka, vysoká t.; dvor mu trávou zarastá (Vaj.); pôdohosp. lúčna t., sladká, kyslá, tvrdá t., šľachtená t.; jednoročná, viacročná t.; nár. panská t. druh okrasnej rastliny; obch. morská t. listy z morskej rastliny na vypchávku matracov a kresiel; bot. trávy starší názov pre čeľaď lipnicovitých
● ostať, byť (zelený), ozelenieť ako t. zblednúť, byť bledý od strachu, od bolesti ap.; počuť, ako t. rastie, počuť t-u rásť počuť, vidieť neskutočné, nemožné veci, v každej maličkosti vidieť symptóm veľkých vecí; už na ňom t. rastie zomrel, je v hrobe; rastie ako t. v poli ponechaný sám na seba, opustený (napr. o sirote); Kadiaľ vojsko chodí, tráva sa nerodí (prísl.) všetko je zničené, vyplienené. Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (prísl.) nestojíme o veci, z ktorých nemáme momentálny osoh; oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná. Svetská sláva — poľná tráva (prísl.) skoro zaniká, je chvíľková;
trávička, -y, -čiek i trávka, -y, -vok ž. zdrob. expr.