Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

tráva -y tráv ž.

1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u; zelený ako t.

2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y; lúčna t., viacročné t-y; morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov

3. subšt. marihuana: fajčiť t-u

iron. počuť t-u rásť; už na ňom t. rastie už je pochovaný; žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú; → svetská sláva poľná t.;

trávový príd.: t-á zeleň; t-é semeno;

trávny príd. k 2: t. porast; poľnohosp. t-e miešanky;

trávička -y ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tráva ‑y tráv ž.; trávový, trávny; trávička ‑y ‑čiek ž.

tráva -vy tráv ž.

-áva/257581±5696 4.75: substantíva ž. N sg. 25358→22764
+2394
−3482
správa/15372→12948
+2129
−3078
sláva/2538→2688
+72
−67
samospráva/2613 tráva/1999 káva/1819 láva/270 životospráva/157 enkláva/102 oktáva/52→72
+0
−4
Sláva/361→52
+184
−52
agáva/20 páva/29→17
+5
−6
(2/6)

tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávupažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažititrávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku

2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávyodb. travina


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tráva, -y, tráv ž. všeobecný názov pre rastliny rastúce na lúkach, pasienkoch, pažitiach, medziach ap.; zelený porast lúk, pasienkov, medzí ap.: zelená t., šťavnatá t., hustá, bujná t., poľná t.; suchá t.; stepná t.; nízka, vysoká t.; dvor mu trávou zarastá (Vaj.); pôdohosp. lúčna t., sladká, kyslá, tvrdá t., šľachtená t.; jednoročná, viacročná t.; nár. panská t. druh okrasnej rastliny; obch. morská t. listy z morskej rastliny na vypchávku matracov a kresiel; bot. trávy starší názov pre čeľaď lipnicovitých

ostať, byť (zelený), ozelenieť ako t. zblednúť, byť bledý od strachu, od bolesti ap.; počuť, ako t. rastie, počuť t-u rásť počuť, vidieť neskutočné, nemožné veci, v každej maličkosti vidieť symptóm veľkých vecí;na ňom t. rastie zomrel, je v hrobe; rastie ako t. v poli ponechaný sám na seba, opustený (napr. o sirote); Kadiaľ vojsko chodí, tráva sa nerodí (prísl.) všetko je zničené, vyplienené. Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (prísl.) nestojíme o veci, z ktorých nemáme momentálny osoh; oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná. Svetská sláva — poľná tráva (prísl.) skoro zaniká, je chvíľková;

trávička, -y, -čiek i trávka, -y, -vok ž. zdrob. expr.

tráva ž zelený porast na lúke al. pasienku: ktoz drwa ruba aneb trawu kosy (ŽK 1473); stadem Gych Milosti konskim a klyseczim sylu a moczi a kwaltom trawu wypasel (TRENČÍN 1582); Buh wolum seno, slamu, trawu ordinowal (SP 1696); layno wolowe w letie brane gest obmekčugicy, neb trawu geďy (HL 17. st); na stranu mestecžka kosgewal trawu a seno hrabawal (LIPTOV 1733); nassel chlapczow w obeczneg dedinskeg trawe, kteru sy dedina pre woganske kone zahagila bola (N. MESTO n. V. 1746); od welkeho sucha potoky, studnie wischlj, list na stromowj, trawa w poli wihorela (KT 1753)
F. zetňe te smrt gako trawu (GŠ 1758) ľahko, hravo; wsseliké telo tráwa a wsseliká sláwa gako kwet polni (VP 1764) (o nestálosti svetských vecí) svetská sláva, poľná tráva; -ička dem: pas nas na horach zelenych, na trawicžkach přeroskossnych (BAg 1585); jak je smutná mám pásti, an trávičky není (ASL 1603-04); trawycka zelena urod wssech bilyna (BV 1652); mezy skalami kde-tu predce trawičku, ačkoliw suchu, ku swemu obžiweni nachazagu (VOv 1779)

Tráwa Tráwa
tráva
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) tráva
G (bez) trávy
D (k) tráve
A (vidím) trávu
L (o) tráve
I (s) trávou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) trávy
G (bez) tráv
D (k) trávam
A (vidím) trávy
L (o) trávach
I (s) trávami

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale tráva bola pováľaná mais l'herbe était foulée
hŕbou stromov a trávy somme d'arbres et d'herbe
jašteríc a trávou, zmenenou lézards morts et cette herbe
niekoľko hrstí suchej trávy quelques poignées d'herbe sèche
pod trávou na dne sous les herbes au fond
pomedzi trsy vysokej trávy entre les touffes d'herbes
rozličné trávy sa nenávidia les herbes diverses se haïssent
zmizol vo vysokej tráve disparut dans les herbes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu