tráva -y tráv ž.
1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u; zelený ako t.
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y; lúčna t., viacročné t-y; morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov
3. subšt. marihuana: fajčiť t-u
● iron. → počuť t-u rásť; už na ňom t. rastie už je pochovaný; žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú; → svetská sláva poľná t.;
trávový príd.: t-á zeleň; t-é semeno;
trávny príd. k 2: t. porast; poľnohosp. t-e miešanky;
trávička -y ž. zdrob. expr.
tráva -vy tráv ž.
tráva 1. súvislý zelený porast na lúkach, pasienkoch, v záhradách: hustá tráva, kosiť trávu • pažiť (nižší trávnatý porast): husi sa pasú na pažiti • trávnik (trávnatý porast, obyč. umelo vysiaty a udržiavaný): sedieť, ležať na trávniku
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť takéhoto porastu: viacročné trávy, kyslé trávy • odb. travina
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
tráva, -y, tráv ž. všeobecný názov pre rastliny rastúce na lúkach, pasienkoch, pažitiach, medziach ap.; zelený porast lúk, pasienkov, medzí ap.: zelená t., šťavnatá t., hustá, bujná t., poľná t.; suchá t.; stepná t.; nízka, vysoká t.; dvor mu trávou zarastá (Vaj.); pôdohosp. lúčna t., sladká, kyslá, tvrdá t., šľachtená t.; jednoročná, viacročná t.; nár. panská t. druh okrasnej rastliny; obch. morská t. listy z morskej rastliny na vypchávku matracov a kresiel; bot. trávy starší názov pre čeľaď lipnicovitých
● ostať, byť (zelený), ozelenieť ako t. zblednúť, byť bledý od strachu, od bolesti ap.; počuť, ako t. rastie, počuť t-u rásť počuť, vidieť neskutočné, nemožné veci, v každej maličkosti vidieť symptóm veľkých vecí; už na ňom t. rastie zomrel, je v hrobe; rastie ako t. v poli ponechaný sám na seba, opustený (napr. o sirote); Kadiaľ vojsko chodí, tráva sa nerodí (prísl.) všetko je zničené, vyplienené. Nech psom tráva rastie, keď kone podochnú (prísl.) nestojíme o veci, z ktorých nemáme momentálny osoh; oneskorená pomoc, práca ap. je zbytočná. Svetská sláva — poľná tráva (prísl.) skoro zaniká, je chvíľková;
trávička, -y, -čiek i trávka, -y, -vok ž. zdrob. expr.
tráva ž zelený porast na lúke al. pasienku: ktoz drwa ruba aneb trawu kosy (ŽK 1473); stadem Gych Milosti konskim a klyseczim sylu a moczi a kwaltom trawu wypasel (TRENČÍN 1582); Buh wolum seno, slamu, trawu ordinowal (SP 1696); layno wolowe w letie brane gest obmekčugicy, neb trawu geďy (HL 17. st); na stranu mestecžka kosgewal trawu a seno hrabawal (LIPTOV 1733); nassel chlapczow w obeczneg dedinskeg trawe, kteru sy dedina pre woganske kone zahagila bola (N. MESTO n. V. 1746); od welkeho sucha potoky, studnie wischlj, list na stromowj, trawa w poli wihorela (KT 1753) F. zetňe te smrt gako trawu (GŠ 1758) ľahko, hravo; wsseliké telo tráwa a wsseliká sláwa gako kwet polni (VP 1764) (o nestálosti svetských vecí) svetská sláva, poľná tráva; -ička dem: pas nas na horach zelenych, na trawicžkach přeroskossnych (BAg 1585); jak je smutná mám pásti, an trávičky není (ASL 1603-04); trawycka zelena urod wssech bilyna (BV 1652); mezy skalami kde-tu predce trawičku, ačkoliw suchu, ku swemu obžiweni nachazagu (VOv 1779)