Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie; t. niekoho otázkami; t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l; t. sa pre každú maličkosť; expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trápiť ‑i ‑ia nedok.; trápiť sa

natrápiť sa -pi sa -pia sa -pil sa dok. 1. (s kým, s čím; s vedľajšou vetou; ø) obyč. s výrazom mieryveľa si vytrpieť neúmerným duševným al. telesným trápením; vynaložiť námahu, veľké úsilie na dosiahnutie niečoho, nasužovať sa: dosť sa v živote natrápil; musel si sa s tým riadne n.; koľko sa natrápila, kým vychovala sedem detí; Všetko, čo prežila s deťmi, s otcom, ako sa natrápila, jej dnes pripadá ako sen. [P. Jaroš]; Čo sa predkovia natrápili, len aby niečo mali. [A. Habovštiak]; Na stupni víťazov som myslel aj na moju mamu, ktorá má sedemdesiatpäť rokov, je chorá - a ktorá sa so mnou v živote natrápila viac ako dosť. [Šp 2008]
2. zried. (koho) obyč. s výrazom miery ▶ svojím konaním, zlým fungovaním veľakrát spôsobiť niekomu utrpenie: Keby si vedel, koľko sa ma natrápila tá moja Héra. [J. Lenčo]; Keby si len vedel, čo sa ma natrápil ten môj hlas! [M. Zelinka]
nedok. k 1trápiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trápiť, -i, -ia nedok.

1. (koho) spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie, trýzniť, sužovať, znepokojovať: myšlienka, starosť, zvedavosť, pochybnosť ap. ho trápi; smäd, hlad, bolesť ho trápi; t. niekoho otázkami, rečami ap.; Ľudia ma trápia o pomoc (Ráz.) obťažujú; neos. On sa dlho okúňal, trápilo ho. (Taj.)

2. (koho, čo) týrať, mučiť: t. niekoho hladom; t. zvieratá; Nebijú vás? Nemučia, netrápia? (Stod.);

opak trápievať, -a. -ajú

|| trápiť sa

1. (nad čím, o koho, o čo, pre koho, pre čo i čím) sužovať sa, mučiť sa, znepokojovať sa: trápiť sa nad príčinou niečoho (Chrob.); Nože sa netrápte oňho! (Ráz.-Mart.) No, už sa vy o to netrápte. (Taj.) Pre mňa sa ty netráp. (Fel.); trápiť sa problémami života (Ráz.);

2. expr. (na koho, na čo, pre koho, pre čo, s kým, s čím i bezpredm.) veľmi sa namáhať, ťažko pracovať, mať ťažkú prácu, drieť, dávať si námahu s niečím, s niekým: Tráp sa naň [na majetok], ako som sa ja musel. (Taj.); od malička, celý život, do smrti sa t.; (Učiteľ) so slabšími sa teda po jednom trápil. (Taj.)

3. expr. zried. pociťovať silnú fyzickú bolesť, trpieť: Dostavili sa smrtonosné kŕče. Chlapček trápil sa dosť dlho. (Vaj.);

opak. k 1, 2 trápievať sa

Morfologický analyzátor

trápiť nedokonavé sloveso
(ja) trápim VKesa+; (ty) trápiš VKesb+; (on, ona, ono) trápi VKesc+; (my) trápime VKepa+; (vy) trápite VKepb+; (oni, ony) trápia VKepc+;

(ja som, ty si, on) trápil VLesam+; (ona) trápila VLesaf+; (ono) trápilo VLesan+; (oni, ony) trápili VLepah+;
(ty) tráp! VMesb+; (my) trápme! VMepa+; (vy) trápte! VMepb+;
(nejako) trápiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor