totožný príd. úplne zhodný, ten istý, rovnaký, identický: t-é záujmy, názory; geom. uhly, trojuholníky sú t-é;
totožne prísl.;
totožnosť -i ž.
1. zhoda, zhodnosť: t. záujmov
2. zhoda úr. údajov o osobe s jej skutočnými znakmi: zistiť t.; preukaz t-i
totožnosť p. zhoda 1
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
totožný príd. (s kým, s čím) úplne zhodný, rovnaký, ten istý, celkom taký, identický: mať s niekým t-é záujmy, názory; Stratiť jeho lásku bolo by totožné so stratením životného cieľa. (Vans.) [Pre milióny robotníkov, baníkov] v Európe je situácia totožná s našou. (Karv.);
totožnosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho totožného, zhodnosť, rovnakosť, identita: t. záujmov;
2. individualita, osobnosť zistená úradnými údajmi: určiť niečiu t., overiť si niečiu t.; preukázať, dosvedčiť svoju (niečiu) t.; preukaz svedectvo t-i osobné doklady
(jedna) totožnosť; (bez) totožnosti; (k) totožnosti; (vidím) totožnosť; (hej) totožnosť!; (o) totožnosti; (s) totožnosťou;
(štyri) totožnosti; (bez) totožností; (k) totožnostiam; (vidím) totožnosti; (hej) totožnosti!; (o) totožnostiach; (s) totožnosťami;