topánka -y -nok obyč. mn. ž. obuv rozlič. tvarov a z rozlič. materiálov kryjúca nohy obyč. po členky: pánske, dámske t-y, športové, ľahké t-y, celé t-y, obuť si (nové) t-y, t-y ho tlačia
● poznať niekoho ako svoje t-y veľmi dobre; → tečie mu do t-k; každý → vie, kde ho t. tlačí; vyrásť z detských t-ok dospieť;
topánkový príd.: t. tvar;
topánočka -y -čiek ž. zdrob.
topánka -ky obyč. pl. topánky -nok ž.
topánka, -y, obyč. v mn. č. topánky, -nok ž. druh koženej obuvi rozličných tvarov, siahajúcej najviac nad členky: mužské (pánske), ženské (dámske), detské t-y; športové, spoločenské, letné, zimné t-y; ľahké, ťažké t-y; t-y s gumenou, koženou podošvou; nízke, vysoké t-y; obúvať si, vyzúvať si t-y; čistiť t-y; Všetci poznáme Prahu ako svoje topánky (Tomašč.) veľmi dobre.
● hovor. tečie mu do topánok nemá istú, dobrú pozíciu; byť v detských t-ach byť v začiatkoch; vyrásť z detských topánok prekonať počiatočné ťažkosti; vieme, kde nás t. omína (tlačí) poznáme svoje ťažkosti, vieme, čo nám chýba;
topánočka, -y, -čiek ž. zdrob.;
topánčisko, -a, mn. č. -čisk str. i ž. zvel. veľká al. ťažká topánka
topánka ž maď obuv rozličných tvarov a z rozličných materiálov kryjúca nohy obyč. po(d) členky: (vrah) mal guss znosenu dlhu kabanicu a čirne topanky (PUKANEC 1788); sedlák pozrewše na geho čerwené topánki odpoweďel: wiďím, že náša dwúch nóh obuw k rozdílnímu koncu gest sprawená (BU 1795)