Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

točiť nedok.

1. krútiť (význ. 1), otáčať: t. koleso, t. kľukou; včel. t. med vytáčať

2. zhotovovať na točovke al. na hrnčiarskom kruhu

3. hovor. nakrúcať (význ. 2), natáčať: t. film, t. na Kolibe

4. nalievať (význ. 2), čapovať: t. víno, pivo

expr. t. s niekým ovládať ho

// točiť sa krútiť sa (význ. 1 – 4): Zem sa t-í; cesta sa t-í napravo; t. sa okolo sporáka; reč sa t-la okolo výletu

t-í sa mu → hlava; svet, všetko sa s ním t-í má závrat; (ne)vedieť, ako sa → svet t-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
točiť ‑í ‑ia nedok.; točiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia saohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sahrbiť sanahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbujeskrúcať sakrútiť satočiť sašúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúveríprehýbať saprehybovať saprehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýnadeformovať sa


krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť saotáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáčapokrúcať sazastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcalavrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtítancovaťvykrúcať sazvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zemezvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sastáčať sazakrúcať sazatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľavazabočovaťzahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo dopravahadiť sakľukatiť saohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatilaotáčať satočiť saobracať sa: slnečnica sa otáča za svetlomzvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať satočiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deňexpr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1


krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiťotáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukoupokrúcaťzastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkouvrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostomexpr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavuzvŕtaťobracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniazexpr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ružencamotor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiťskrúcaťstáčaťzvŕtaťzakrúcaťzatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant dopravavykrúcaťvykrucovaťvytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1


nakrúcať zachytávať na záznamový pás • natáčaťtočiťkrútiťfilmovať: nakrúcajú, krútia film o Veľkej Morave; filmujú v Tatráchsnímať: svadbu snímali na video porov. nakrútiť


obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


sústružiť, sústruhovať obrábať na sústruhu, točovke • točovkovať: na stroji presne sústruží, točovkuje všetky detailytočiť (zhotovovať na točovke al. hrnčiarskom kruhu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

točiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do kruhového pohybu, otáčať dokola, v oblúku, krútiť: t. koleso, t. v ruke paličkou, t. povrazom; t. kolotoč (Taj.); Flórik točil hlavou sem-tam. (Jaš.); pren. Od pol deci slivovice ho točí (Taj.) je opitý; včel. t. med vytáčať

hovor. t. s niekým vnucovať niekomu svoju vôľu, ovládať niekoho;

2. (čo) krútiť, skrúcať, stáčať: t. si fúzy, vlasy; pren. hovor. točil (reč) všelijako sa vyhováral;

3. (čo i bezpredm.) kruhovitými, točivými pohybmi zhotovovať, sústruhovať: t. súčiastky; t. na točovke, na sústruhu; Boli to najmä tĺky, aké točilihačavskí majstri. (Vans.)

4. (čo) na hrnčiarskom kruhu zhotovovať keramický al. hrnčiarsky tovar;

5. film. slang. (čo) nakrúcať, natáčať (obyč. film): t. film;

opak. točievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zatočiť, k 2 stočiť i natočiť, k 3, 4 vytočiť, k 5 natočiť

|| točiť sa

1. robiť kruhový pohyb, pohybovať sa okolo svojej osi, otáčať sa, krútiť sa: koleso sa točí, zem sa točí; Točili sme sa na mieste. (Tat.) Celá izba točila sa so mnou. (Bodic.); pren. Jej myšlienky nemali taký rozsah, točili sa v menšom kruhu. (Švant.) Od pol deci slivovice sa točí (Taj.) je opitý; pren. hovor. svet sa točí ďalej život ide ďalej;

pren. hovor. expr. tancovať: Mládež točila sa ešte rezko. (Lask.)

hlava sa mu točí, točí sa mu v hlave, svet sa s ním točí má závrat; hovor. Ach, barónka, nevieš, ako sa svet točí (Jaš.) čo sa vo svete deje.

2. meniť smer v oblúku, zahýnať, stáčať sa; krútiť sa: chodník, cesta, rieka sa točí;

3. zried. (okolo čoho, po čom) ovíňať sa, obtáčať sa; pren. Kol’ hlavenky žltý vlas sa točí. (Vaj.) Brázdy sčerené sa ako veniec točia po čele planéty. (Rúf.)

4. hovor. (okolo koho, čoho) čulo sa pohybovať, usilovne pracovať okolo niečoho; venovať niekomu, niečomu pozornosť: t. sa okolo domu, okolo sporáka, okolo kuchyne; Jera sa točí svižne okolo stola. (Kuk.); točil sa okolo žien;

5. hovor. (okolo koho, čoho) byť zameraný na niekoho a). niečo, stále sa vracať k niečomu: reč sa točí okolo určitej otázky; Jeho túžby a sny sa točili len okolo jeho otčiny. (Jégé); rozhovor sa točí okolo nej;

opak. točievať sa;

dok. k 1 zatočiť sa, k 2 stočiť sa i zatočiť sa


točiť2, -í, -ia nedok. (čo) nalievať, čapovať: t. víno, pivo; Točila zo samovaru krištáľovojasnú, dymiacu sa vodu. (Taj.)

Morfologický analyzátor

točiť nedokonavé sloveso
(ja) točím VKesa+; (ty) točíš VKesb+; (on, ona, ono) točí VKesc+; (my) točíme VKepa+; (vy) točíte VKepb+; (oni, ony) točia VKepc+;

(ja som, ty si, on) točil VLesam+; (ona) točila VLesaf+; (ono) točilo VLesan+; (oni, ony) točili VLepah+;
(ty) toč! VMesb+; (my) točme! VMepa+; (vy) točte! VMepb+;
(nejako) točiac VHe+;
točiť točiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor