Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

tmavý príd.

1. kt. má sýtejší, temnejší odtieň, sfarbený dočierna, temný, op. bledý, svetlý: t-á farba, t-é šaty, t-á pokožka, t-é vlasy; byť, prísť v t-om v tmavých šatách

2. kt. má nedostatok svetla, ponorený do tmy, temný, op. jasný, svetlý: t-á miestnosť, t-é hory; t-á noc, t-á obloha; fot. t-á komora na vyvolávanie filmov

3. (o hlase) hlboký (význ. 4), sýty, temný, op. jasný: t. bas, t. kolorit;

do tmava → dotmava;

na tmavo → natmavo;

tmavo prísl.: t. oblečený;

tmavosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tmavý; tmavo prísl.; tmavosť ‑i ž.

tmavý -vá -vé 2. st. -vší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

p. aj opálený, tmavý

2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


sčernetý ktorý stratil pôvodnú farbu, ktorý sa stal tmavým, čiernym (v dôsledku oxidácie al. usadzovania nečistoty) • očernetýočernený: sčernetý, očernetý, očernený kovzájdenýzačernetýtmavý: zájdený, tmavý strieborný šperk; zájdený, tmavý rám na obraze


smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselýbezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbehťažkomyseľnýkniž.: trudnomyseľnýtrudnýzried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človekskľúčenýsklesnutýskleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutýstiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnenáskormútenýzarmútenýzronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvárustaranýustarostenýutrápenýužialenýužalostenýnešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastnéhorozžialenýrozžalostenýrozsmutnenýzried. bolestiplnýexpr.: rozboľavenýrozbolenýrozbolestenýrozbolestnený: rozboľavené srdcevážny: čakala vážna, bez úsmevunár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokomzarmucujúcineradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správupochmúrnypošmúrnybezútešnýkniž.: ponurýponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajineneutešený: neutešené pomeryzádumčivýclivýkniž. tklivýmelancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická náladasentimentálnysladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básničkabaladický (smutný ako v balade): baladický príbehzúfalýzlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlastrpkýbolestnýpren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmevpren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté očikniž. žiaľnybôľnyžalostnýkniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčkaelegickýtrúchlivýkniž. trúchly: trúchlivé spomienkysvetobôľnychmúrnypesimistickýkrušnýčiernyexpr.: temnýtmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dnitragickýdramatický: tragický, dramatický koniecexpr. presmutný (veľmi smutný)


sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplnýzáhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosťčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčaniazastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnoveknepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osudnepoznanýneznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna silazázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanukniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)mystickýkniž.: mysterióznymystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféraokultnýokultistickýnadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javyexpr.: temnýtmavý


tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tmavý, 2. st. tmavší príd.

1. ponorený do tmy, obostretý tmou, majúci nedostatok svetla, temný (op. svetlý): t-á noc, t. večer, t-á hora, t. les, t-á ulica, miestnosť, pivnica, t-é pozadie, t. kút; [Dom] je ešte tmavý (Tim.) neosvetlený; expr. t. ako noc (ako hrob) veľmi; fot. t-á komora miestnosť, v ktorej sa vyvolávajú filmy;

2. sfarbený do čierna, majúci sýtu farbu čiernych odtieňov, temný: t-á farba, t-é vlasy, obrvy, fúzy, t-é oči, t-á tvár, t-é šaty, t-é oblaky, t-á mrákava; t-é pivo (Bodic.) čierne;

3. expr. nejasný, záhadný, tajomný: tmavá budúcnosť (J. Kráľ); tmavé záhady života (Kuk.);

4. expr. pochmúrny, smutný; temný, bezútešný: Tónovi sadá na čelo tmavý mrak. (Švant.); t-é myšlienky (Sev.);

na tmavo, do tmava: sfarbený do t-a majúci čierny odtieň; zafarbiť na t-o; s odtieňom do t-a;

tmavo prísl.: t. oblečený, odetý; všade pusto, všade tmavo (Kal.) chmúrno;

tmavosť, -ti ž. tmavé zafarbenie, tmavý ráz niečoho: t. rúcha (Hviezd.)

tmavo p. tmavý


tmavosť p. tmavý


tmavý [tm-, cm-] príd
1. kt. má temnejší odtieň, sfarbený do čierna: tmawe obrocznicze (TRENČÍN 1647); furvus: černy, tmawy, temny, mnjska barwa; eqvus badius: tmawég barwi kúň (KS 1763)
2. kt. má nedostatok svetla, ponorený do tmy: sowa netoliko w pryezračneg, ale y w tmaweg nocy widi (KoB 1666); abi po domoch a po tmawych kutach bludari takowy nebludili (ZNIEV 1725); v tzász notzni tzmavi (HPS 1752); coeca nox: tmawá noc; latumiae: welmy hluboká a tmawá temnica; cubiculum coecum: bez oken, tmawá izba, komora (KS 1763)
3. kt. nevidí, nevidomý, slepý: myopticus: bljskowid, tmawych očúw, belmooky, zraku tmaweho (KS 1763); tri wecy se nalezagy, ktere mohu na zawade zreny nassemu bitj, gakožto oko obrazene, oko tmawe a zaslepene (CS 18. st);
x. pren cavum muri: tmavy oblok (LD 18. st) slepý
4. nejasný, nezrozumiteľný: twug zmateny rozum w tomto priliž tmawy gest (DuH 1723); Swaté pjsmo gest zretedlné, predce wšak na mnohych mjstách gest welmi tmawé (PW 1752); možess tmawé weci wykládati y swázané rozwázati (KB 1757); perplexum: tmawá odpoweď (KS 1763)
5. hanebný, podlý, diabolský: (kalvínske učenie) od tmaweho angela wzalo swug počatek (PP 1734); obscurus: tmawy, temny, podly, potagemny, nerozumny (KS 1763); kterim se wiceg libi tmawe, bludne učeny diabelske nezli Zakon, nezli učeny Kristowe (SPr 1783); na -o prísl výraz k 1: fuscator: zatmáwač, kdo na tmawo bjlj barwi (KS 1763); -o, -e prísl k 1: spissius virere: tmawo se zelenati (KS 1763); spissius virere: tmave se zelenati (LD 18. st); k 3: caligo: tmawe widjm, hledjm, nedowidjm (KS 1763); caligo: tmawě hledjm (AP 1769) k 4: lepeg gest w latinčine se potknúť, nežli tmawo preložit Písmo (PP 1734); k 5: obscure: zatmele, temno, tmawo, potagemňe (KS 1763); confuse: tmawo, zmjssano; -osť ž
1. tmavé sfarbenie: druha (rastlinka, kvietok) byly ma s tmawosty yakusy (HL 17. st); spissus caligo: hustá mrakawi tmawost (KS 1763)
2. vlastnosť nedostatku svetla, temnosť, tma: zem byla neužitečna y prázdná a tmawósti byli na wrchu propásti; oddelil swetlo od tmawost; nazwal swetlo dňem a tmawósti noc (KB 1757); nox: noc, tmawost, mrákawa; tenebrae: tmi tmawost, temnost (KS 1763)
3. temné, tmavé miesto, náb peklo: almužna od každého hrjchu a od smrti oslobozuge a nedopustj dussu gjti do tmawosti (KB 1757); orcus: peklo, pekélná tmawost (KS 1763)
4. hanebnosť, podlosť; náb hriech: aby oswetlil tym, ktery w tmawosťách a w stjnu smrti seďá; lid, ktery sedáwal w tmawosťách, wiďel swetlo weliké (KB 1756; 1757); obscuritas: tmawost, zatmelost, podlost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

chuť a tmavú farbu goût et de la couleur foncée
mala byť veľmi tmavá devait être très obscure
na reze je tmavšie de coupe est plus sombre
sa na pozadí tmavej sur le fond sombre
schodišti, ktorého tmavé múry escalier, dont les murs sombres
tejto veľmi tmavej časti cette partie très obscure
tmavej spálni, kde sa la chambre obscure,
tmavej v nórskych vodách lieu noir dans les eaux norvégiennes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu