tma1, tmy, tmí/tiem ž.
1. nedostatok svetla (čiastočný al. úplný), temno, temnosť, temnota: nočná, večerná, decembrová t. hustá, nepreniknuteľná t.; t. zaľahla, panovala všade; t. sa rýchlo spúšťa (Al.); Do chyžky sa vkrádala tma. (Kuk.); t. redla (Žáry); zastihla [ich] tma (Bedn.); za tmy vstávať, za tmy sa vracať (Laz.) pred svitaním vstávať, po súmraku sa vracať; až do tmy sme postávali pred dverami kuchyne (Tomašč.) do večerného súmraku. Pred očami sa jej urobila tma. (Jégé); expr. bola t. ako (ani) v rohu; t. ani v kochu (Švant.) úplná; egyptská t. úplná; pren.: odsúdiť k večnej tme (Kuk.) k zatrateniu; vojnová tma (Heč.) hrôzy vojny; [Iľa] sa chovala vždy pekne, kým iné také chodili vo tmách (Tim.) žili v nemravnosti.
● hovor. vlčia t. nevidomosť za šera, hemeralopia; biela t. snehová búrka; mať tmu pred očami nevidieť;
2. kniž. nevedomosť, zaostalosť; potlačovanie pokroku, obdobie politickej reakcie, temno: duševná t. (Heč.); tiaž tmy a biedy (Pláv.); národná t. (Škult); panstvo tmy (Vaj.); t. fašizmu; pobielohorská t. (Vlč.);
3. kniž. neurčitosť, záhadnosť, neistota: zahalený do tmy neznáma; t. dejín (Min.); Slabá žena som, v tme tápajúca. (Hviezd.) Zutekať za svojou ženou do neznáma a tmy. (Ondr.) Celé veľké diela zmizli do večnej tmy (Vaj.) navždy.
● urobiť skok do tmy urobiť niečo neisté;
tmisko, -a, tmísk str. i ž. zvel.: t. sťa kolomaž (Fig.); také tmisko (Jes-á)
tma2 vetná prísl. bez svetla, temno, šero: Pod balkónom bolo skoro tma. (Jégé) Už bolo tma. (Urbk.) Bolo tak tma ako v rohu (J. Kráľ) veľmi. Bolo tma ako vo vreci (Tomašč.) veľmi.