tlkot -u m. búchanie, tlčenie, tlkotanie: t. srdca, t. bubnov
tlkot -tu m.
tlkot opakované krátke duté zvuky spôsobené pravidelnými údermi: tlkot srdca, krosien • buchot: buchot bubnov, kladív • trepot: trepot krídel • kniž. tep: tep motora (Rázus) • tepot (Vajanský)
tlkot, -u m.
1. pravidelné tupé zvuky vznikajúce pri narážaní, udieraní niečoho na niečo al. do niečoho: t. srdca, t. tepny; t. piestov, t. krosien; t. zvona (Tim.), t. hodín (Taj.); t. bubnov (Hviezd.); pružný tlkot rysákových kopýt (Vaj.); t. motora (Kuk.); Všade bolo počuť tlkot koturien. (Fig.)
2. kniž. hlas, spev vtákov, obyč. spev slávika: Do vrabčieho vresku zuní jasný tlkot slávika. (Vaj.); vábny tlkot slávika (Kuk.)