tlak, -u m.
1. sila pôsobiaca na nejaký predmet, tlačenie: Chrapšťalo to pod tlakom sekery. (Čaj.) Vetrovský ju jemne privinul k sebe a ona sa jeho tlaku poddala. (Jégé) Tlak povetria zaľahne ti v ušiach. (Ondr.);
fyz. sila pôsobiaca kolmo na nejakú plochu: plošný, bočný t.; t. vody, t. vzduchu, t. plynu; atmosferický, hydrostatický t.; nízky, vysoký t.; lek. krvný t.; biol. osmotický t. ktorý umožňuje prenikanie živín v podobe roztokov al. plynov z bunky do bunky;
2. násilné pôsobenie, nátlak; útlak: sociálny t., politický t., kultúrny t.; odnárodňovací t. (Kost.); pod tlakom okolnosti vplyvom okolností; pod tlakom určitých. podmienok; Články zaradené do tejto knihy vznikli pod tlakom veľkých dejinných udalostí. (Chorv.) Jozefínsky tlak germanizačný budil protitlak. (Vlč.);
tlakový príd. k 1: t. vnem; t-á energia; t-á para, t. rozdiel; tech. t-é ložisko ktoré zachytáva osový tlak; t-é zváranie pri ktorom sa rozohriate diely spájajú pôsobením mechanického tlaku; t. kotol; t. valec; lek. t. obväz; meteor. t-á níž, t-á výš uzavretá oblasť nižšieho al. vyššieho tlaku vzduchu, obklopená vzduchom vyššieho al. nižšieho tlaku