Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

tlačiť nedok.

1. tlakom pôsobiť na niečo, vyvíjať tlak: t. na pedál, para t-í na steny valca; t. ceruzkou; t. pri pôrode; t. koleno k brade; t. kapustu (do suda)

2. tlakom posúvať, tisnúť, tískať: t. vozík, fúrik, t. auto (do kopca), t. kameň pred sebou;

pren. t. súpera (v hre) zatláčať do obrany

3. tlakom pôsobiť bolesť: topánky ho t-ia omínajú, tískajú; t-í ho žalúdok

4. trápiť, súžiť, skľučovať: t-í ho pocit viny

5. hovor. vyvíjať nátlak, naliehať: t. (na) niekoho, aby ... , t. na veriteľa

6. rozmnožovať, sprostredkúvať tlačou: t. knihy, noviny, plagáty, bankovky

7. nanášať (na tkaninu) farebné vzorky: t. plátno, šatovku

každý → vie, kde ho topánka t-í; t. niekoho k → múru; t-í ho → mora

// tlačiť sa

1. tlakom si vynucovať priestor, tisnúť sa, tískať sa: t. sa do autobusu, t. sa k východu

2. mať nedostatok priestoru, tisnúť sa, tiesniť sa: t. sa v malom byte

3. tlakom sa dostávať tesne k niekomu, niečomu: chlapec sa t-í k otcovi; t. sa k zemi

t. sa do → popredia; t. sa do pera byť aktuálny

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tlačiť ‑í ‑ia nedok.; tlačiť sa

tlačiť -čí -čia tlač! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


tlačiť sa -čí sa -čia sa tlač sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

-čiť/114737 3.04: verbá inf. nedok. 23142 učiť/7125 čiť/2507 liečiť/2313 tlačiť/1589 fajčiť/1347 cvičiť/1303 svedčiť/1025 útočiť/773 ničiť/630 končiť/586 protirečiť/397 tlmočiť/375 mučiť/358 (87/2814)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tlačiť, -í, -ia, tlačený nedok.

1. (koho, čo, na čo, na koho i bezpredm.) pôsobiť vyvíjaním tlaku, vykonávať fyzický tlak, tisnúť: Zúfa, tlačiac ruku na čelo. (Kuk.) Oboma rukami mu tlačí na krk. (Min.) Miesto brzdy na plyn tlačí. (Šteinh.) Nuž ty laganisko, budeš nám ty žito tlačiť? (Kuk.) váľať; t. pri pôrode; pren. Kto nás bude tlačiť, dobre ho naperme (J. Kráľ) utláčať; expr. Z našich šiestich učbárov už len jeden tlačí zem (Lask.) žije. Vždy ma len haníte a tlačíte do zeme (Tim.) ubíjate; kniž. Tlačí mu plecia štyridsaťpäť služobných rokov (Jes.) slúži už ...; niečo mu dušu, srdce, hruď tlačí niečo ho trápi, sužuje; hovor.: mora ho tlačípocit úzkosti, niečo ho tiesni, trápi; niečo mu jazyk tlačí rád by niečo povedal;

2. (čo, koho) tlakom posunovať, tisnúť: t. vozík; t. kameň; t. niečo, niekoho pred sebou; pren.: t. súpera (v hre); t. nepriateľa (vo vojne); Oni tlačia im [deťom] do nevinných úst studené, cudzie slová (Vaj.) nútia ich hovoriť cudzou rečou; pren. Začal vtedy Števa cieľavedome tlačiť o múr (Karv.) dostávať do ťažkej situácie.

3. (čo) lisovať: t. mušt (Hviezd.); t. olej zo semien; Budú myslieť, že sme ho [vínko] tlačili za Bradovskou bránou. (Kuk.)

4. (koho, čo) tlakom, váhou pôsobiť telesnú bolesť, omínať: Tlači ma v topánke. (Šolt.) Chrbát ho bolí, na žalúdku tlačí. (Taj.) Rovnošata ich ešte tlačila a omínala. (Sev.) Hnev mu tlačil hrdlo kŕčovite. (Kuk.)

Každý vie, kde ho topánka (čižma, krpec) tlači (prísl.) každý najlepšie sám pozná svoje nedostatky, trápenia, problémy.

5. (koho) pôsobiť niekomu tieseň, starosti, ťažkosti; trápiť, súžiť; skľučovať: Biedy všelijaké tlačia ich ustavične. (Tim.) I neporiadok v izbe ju tlači. (Kuk.) Tlačil ich pocit vlastnej chudoby. (Jégé) Povedz všetko, čo ťa tlači. (Karv.)

6. hovor. (koho, čo, na koho, na čo) dôrazne sa na niekoho obracať, naliehať, usilovať sa o niečo: Exekútor na rozkaz banky bol nariadil, aby tlačil a prinútil direktora i jeho ženu usporiadať si túto trápnu dlžobu. (Jes.) Ale musíme to predsa skúsiť, — tlači Julo otca. (Gráf)

7. (čo i bezpredm.) mechanicky prenášať znaky písma al. rozličných obrazov na papier, plátno ap., zhotovovať tlačou: t. knihu, t. bankovky, t. noviny, časopisy; Vedel i pätorakým perom písať, i ako keby tlačil. (Taj.)

8. (čo) uverejňovať, vydávať tlačou: Písal slovenské verše, ktoré sa málo delili od tých, ako sa obyčajne tlačia. (Záb.)

9. (čo) nanášať na tkaninu farebné vzory;

opak. tlačievať, -a, -ajú;

dok. k 7, 8, 9 vytlačiť, k 9 i potlačiť

|| tlačiť sa

1. tlakom, násilím sa niekam dostávať, niekam prenikať, vynucovať si priestor, tisnúť sa; hrnúť sa: [Nemci] sa tlačili od Ružomberka na Turiec. (Ondr.) Videla som náš autobus, do ktorého sa tlačili ľudia. (Zát.) Horúčava tlačí sa medzi múry mesta. (Al.); slzy sa mu tlačia do očí je mu do plaču, chce sa mu plakať; pren.: Ošiaľ sa tlači do hlavy. (Pláv.) Neúspechy sa tlačili do cesty. (Al.); kniž. t. sa do popredia snažiť sa získať vedúce postavenie;

2. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tisnúť sa: Videl celé rodiny tlačiť sa v páchnúcich dierach. (Urb.) Na úzkom nástupišti sa tlačil kŕdlik ľudí. (Hor.) Tlačíme sa v dvoch malých prehnitých kabínach. (Al.)

3. (ku komu, k čomu, okolo koho. čoho) pritískať sa, tisnúť sa, pritláčať sa; túliť sa: Judka vždy znova tlačila sa k nešťastnému brvnu. (Vaj.) Štefan sa tlačí k dievčatku. (Heč.);

opak. tlačievať sa;

dok. k 3 pritlačiť sa

tlačiť ndk
1. koho, čo tlakom pôsobiť, vyvíjať tlak na niekoho, na niečo: ulapywssy y zwezawssy, gesscze geho koleny tlaczyl byl, do wezeny dal westi (DEMÄNOVÁ 1567 DSJ); chodniky pres zasiate zeme, pres luky y pres sady kdo by tlacžil a wnowe robil (L. KĽAČANY 1635) vyšliapaval; palcem tlačjme (KoB 1666); komuž se chce na stoliczj a pracne tlačj (RN 17.-18. st); truhliczu že až kolenom musil tlacžit, kedi gu zamikal (JASENICA 1704); kdo sylňe tlačj wymena na wydogenj mléka, wytláča máslo (KB 1757); parce pressare: nestjskag, netlač mňa; gemmo: pupence tlačjm vytláčam (KS 1763);
x. pren kto swe gyste pod se tlaczy (ŽK 1473) utláča
F. t. posteľ byť dlho chorý, dlho pripútaný na lôžko: perprimere lectum: dlúhó onemocňeti, tlačiti postel (KS 1763)
2. čo (z čoho) tlakom spracúvať al. vyrábať, lisovať niečo: oleg z musskatu muž se tez tlačyty yako z mandluw (HL 17. st); widel sem, že w sóbbotu tlačá wjno; ty tlačit budess oliwowé zrna a mastit sa nebudess olegom (KB 1757); premere caseum: syr tlačiti; biblos: trstina aegyptská, s kterég papjr tlačili (KS 1763); w tento gisti den oni nowe wyno tlačia (CS 18. st)
3. čo mlátiť obilie preháňaním koňa al. rožného statku: nezawážess usta wolowi, ktery tlačj na humne objle tw (KB 1757); kdiž na holownicy tlačy, widlami nasad obraci, hablemi wihrabuwa (ZL 18. st)
4. tlakom pôsobiť bolesť, tískať, omínať: kamenek do strewice wpadli newigme-li se, tlači (:tiska:) (KoA 17. st); gármo dwum wolum na krki wložené tlačí obidwuch (BN 1796);
x. pren ssigu twu tlačy byda (PT 1778) trápi
5. pôsobiť bolesť nadýmaním: koho zaludek tlačj aneb od nadimani bolj (RN 17.-18. st);
6. dláviť, hrdúsiť (nočná mora): ephialtes: múra, dusenj nočné aneb nemoc, kterú menugú, že bosorka tlačj (KS 1763)
7. koho trápiť, sužovať niekoho: kdiž zima tlačj, potrapeny wzdychagú; kdiž nás bjdnych tlačj a suzuge nesmjrná srdca bolest (BlR 18. st)
8. rozmnožovať tlačou: knjhy se magu tlačiti (PrV 1767); t. sa ndk
1. tlakom si vynucovať priestor, tisnúť sa niekam: gá sem se také wnútr tlačila a welmi sem stlačena byla (VP 1764); tak patientia spytat ucžy, nehledy w klasstere nicz do ocžy, na ofyczyra neb gawalyra, s každim se do nebe silno tlacžy (SNS 1786)
2. mať nedostatok priestoru, tiesniť sa: lide, kdy gjch na swete mnoho, tlačj se a tisknu, gsau nesworny, newerny (ZA 1676); tjm spusobem howada napágane nebyly by se tlačily (MP 1718)
3. na koho s námahou, tlakom sa dostávať tesne k niekomu: čo se učime s toho ewnagelium od toho lidu neb zastupu, ktery se walily a tlačily na Gežisse (Le 1730)

tlačiť sa tlačiť sa tlačiť_1 tlačiť tlačiť_2 tlačiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dymom a tlačí sa de fumée et pèse
sa tlačili na nábreží se pressaient sur le quai
tlačili sa okolo neho empressés autour de lui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu