tkanivo -a -nív s.
1. biol. súhrn buniek majúcich rovnakú stavbu a funkciu: svalové, nervové t.; drevné t.; rozpad t-a
2. súhrn vláken, z kt. sa skladá tkanina: hodvábne t.;
pren. t. pavučiny;
tkanivový príd. k 1: t. mok
tkanivo -va -nív s.
tkanivo biol. súbor buniek rovnakej stavby a funkcie • biol. pletivo: svalové tkanivo, pokožkové pletivo • anat.: väz (tuhé spojivové tkanivo medzi svalmi, kosťami) • väzivo (mäkké spojivové tkanivo niektorých orgánov): tukové väzivo
tkanivo, -a, -nív str.
1. biol. súbor buniek rovnakého tvaru a rovnakej funkcie, bunkové pletivo: t. organizmu, t. ovocia; svalové, kožné, kostrové, tukové, nervové, mozgové t.; drevné t.; rozpadnutie t-a;
2. vlákno al. súhrn vlákien, z ktorých sa skladá tkanina: t. látky; umelé t-á; jemné tkanivo sita (Kuk.); [Slza] sa vpíja do tkaniva jej bielej odedze. (Fig.); pren. t. diela, románu, verša, rozprávania to, čo spája jednotlivé prvky diela, románu ap., štruktúra; Jemné tkanivo snenia sa roztrhalo (Kuk.) jemne pospájané obrazy.
3. tkanina: Čo všetko sa nalepí na čisté, biele tkanivo. (Kuk.); rubáš z ľahučkého, priezračného tkaniva (Jégé); zbierka čipiek, cenných cudzozemských tkanív (Urb.);
tkanivový príd. k 1: t-á tekutina, t. mok