tkať, tká, tkajú, tkaný nedok. (čo)
1. prevliekaním útkových nití cez osnovu zhotovovať tkaniny: t. plátno, koberec, hodváb; t. výšivku, vzor; husto tkaná plachta (Heč.); Tá (dievka) súkno tká. (Kuk.) Hoci mala rozložené krosná, v ten deň netkala. (Heč.)
● hovor. sú na jednom brde tkaní sú rovnakí;
2. expr. tvoriť, snovať, pripravovať niečo, čo sa nejako podobá tkanine: pavúk tká pavučinu; Rôznofarebné kvety tkali na nej také pestré obrazy. (Jégé); pren.: Eva rozmýšľa a tká svoju odpoveď ako mäkký koberec. (Jil.) Tvoj najvernejší gazda tká revolúciu. (Heč.);
opak. tkávať, -a, -ajú
|| tkať sa bás. tvoriť sa, utvárať sa: Nad dedinou sa tkal jemný závoj. (Jil.) V plameňoch sa tkal čierny dym ako vlasy. (Červ.)