titul, -u, 6. p. -e, mn. č. -y
1. stavovská (vo feudálnom zriadení), akademická, úradná, vojenská, športová al. iná čestná spoločenská hodnosť: šľachtický, grófsky, magnátsky t.; doktorský, inžiniersky t.; t. laureáta štátnej ceny; získať t. brigády socialistickej práce; dosiahnuť t. majstra športu; vybojovať t. majstra sveta;
pren. obyč. pejor. pomenovanie, prezývka, nadávka: Na tituly bola dosť štedrá, skúsila i pohnutý život vojenský. (Vaj.) Chceme si od vás vyslúžiť titul mrzkých ohováračov. (A. Mat.)
2. nadpis, názov knihy, článku ap., záhlavie: dať článku nejaký t.; výstižný t. knihy; Všetky tituly článkov metér ručne vysádzal. (Jil.)
3. kniž. dôvod, odôvodnenie, zámienka: pod titulom zrozumiteľnosti (Jes-á); z t-u vlastníctva; Napokon ho mierne nabili, pravda, pod titulom, že žaluje. (Jégé) Cudzí fúkajú do nesmelého ohníka akiste preto, aby mali titul hasiť. (Urb.);
práv. právny nárok, dôvod, právo na niečo: exekučný t.;
4. v starších zákonodarných dielach časť zahrnujúca viac paragrafov