titul -u m.
1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.; získať t. majstra sveta;
pren. označenie: vyslúžiť si t. hrdinu, zbabelca
2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne; t. článku
3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;
z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;
titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry); t-ová skratka; t-ová listina (v športe);
titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup; t. biskup bez diecézy
dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby
hodnosť stupeň v sústave postavenia: akademická hodnosť; získal hodnosť plukovníka • titul (akademická, úradná, stavovská a pod. hodnosť): inžiniersky, šľachtický titul • hovor. šarža (vojenská hodnosť): vyslúžiť si šaržu kapitána • hovor. rang: pracovník vysokého rangu • kniž. stolec: kniežací stolec • arch. grádus: doktorský grádus
názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok
titul 1. p. hodnosť 2. p. názov, záhlavie 1 3. p. dôvod
záhlavie 1. titulná časť písomnosti, publikácie, a pod. • hlavička: záhlavie knihy, list s hlavičkou firmy • titul • názov: titul, názov článku
2. p. tylo 1
titul, -u, 6. p. -e, mn. č. -y
1. stavovská (vo feudálnom zriadení), akademická, úradná, vojenská, športová al. iná čestná spoločenská hodnosť: šľachtický, grófsky, magnátsky t.; doktorský, inžiniersky t.; t. laureáta štátnej ceny; získať t. brigády socialistickej práce; dosiahnuť t. majstra športu; vybojovať t. majstra sveta;
pren. obyč. pejor. pomenovanie, prezývka, nadávka: Na tituly bola dosť štedrá, skúsila i pohnutý život vojenský. (Vaj.) Chceme si od vás vyslúžiť titul mrzkých ohováračov. (A. Mat.)
2. nadpis, názov knihy, článku ap., záhlavie: dať článku nejaký t.; výstižný t. knihy; Všetky tituly článkov metér ručne vysádzal. (Jil.)
3. kniž. dôvod, odôvodnenie, zámienka: pod titulom zrozumiteľnosti (Jes-á); z t-u vlastníctva; Napokon ho mierne nabili, pravda, pod titulom, že žaluje. (Jégé) Cudzí fúkajú do nesmelého ohníka akiste preto, aby mali titul hasiť. (Urb.);
práv. právny nárok, dôvod, právo na niečo: exekučný t.;
4. v starších zákonodarných dielach časť zahrnujúca viac paragrafov
(jeden) titul; (bez) titulu; (k) titulu; (vidím) titul; (hej) titul!; (o) titule; (s) titulom;
(dva) tituly; (bez) titulov; (k) titulom; (vidím) tituly; (hej) tituly!; (o) tituloch; (s) titulmi;