Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

titul -u m.

1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.; získať t. majstra sveta;

pren. označenie: vyslúžiť si t. hrdinu, zbabelca

2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne; t. článku

3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;

z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;

titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry); t-ová skratka; t-ová listina (v športe);

titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup; t. biskup bez diecézy

titul [t-] -lu L -le pl. N -ly m.

titul -u m. ‹l›

1. vyjadrenie hodnosti (stavovskej, akademickej, vojenskej a pod.): úradný, služobný, doktorský t.; stretnutie o t. majstra ligy; osloviť niekoho plným t-om

2. názov (knihy a jej častí, článkov a pod.), nadpis: t. knihy, hry; zastar. (o texte právneho obsahu) oddiel označovaný číslicami, odsek; polygr. (v nakladateľskej praxi) neperiodická publikácia

3. dôvod: hovor. z akého t-u rozhoduje?; práv. (predtým) právny nárok, dôvod; obch. platobný t.

4. cirk. práv. hmotné zabezpečenie kandidáta na kňazstvo, bez ktorého nemôže byť vysvätený;

titulový príd.: t-é skratky;

z titulu predl. s G kniž. vyjadrujúca (právny) dôvod, na základe: rozhodol z t-u funkcie vedúceho

titul, -u, 6. p. -e, mn. č. -y

1. stavovská (vo feudálnom zriadení), akademická, úradná, vojenská, športová al. iná čestná spoločenská hodnosť: šľachtický, grófsky, magnátsky t.; doktorský, inžiniersky t.; t. laureáta štátnej ceny; získať t. brigády socialistickej práce; dosiahnuť t. majstra športu; vybojovať t. majstra sveta;

pren. obyč. pejor. pomenovanie, prezývka, nadávka: Na tituly bola dosť štedrá, skúsila i pohnutý život vojenský. (Vaj.) Chceme si od vás vyslúžiť titul mrzkých ohováračov. (A. Mat.)

2. nadpis, názov knihy, článku ap., záhlavie: dať článku nejaký t.; výstižný t. knihy; Všetky tituly článkov metér ručne vysádzal. (Jil.)

3. kniž. dôvod, odôvodnenie, zámienka: pod titulom zrozumiteľnosti (Jes-á); z t-u vlastníctva; Napokon ho mierne nabili, pravda, pod titulom, že žaluje. (Jégé) Cudzí fúkajú do nesmelého ohníka akiste preto, aby mali titul hasiť. (Urb.);

práv. právny nárok, dôvod, právo na niečo: exekučný t.;

4. v starších zákonodarných dielach časť zahrnujúca viac paragrafov

titul m lat
1. spoločenská hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: welkj titul mitj, poddanich nemitj malu slawu prinassy (BV 1652); gestli tituly dobre newim napsat, prosim Wassu O. Welikomožnost, neračte banowat (BÁNOVCE n. B. 1663); Marya slyssic, že se stawa Matka božj, pre ten weliky titul wysokeho ducha nedostala (SP 1696); gestly (majster) k prigaty mistrouskeho titule dostatečny nalezen bude, takowy po probe a skussenosty bez odkladany do cechu ma gse prigaty (CA 1706); welky titul zasluhuge, ktery pokog oblibuge (GŠ 1758); Jan Zapoľga prwnj knižata sedmohradskeho titul sobě prywlastnil (KrP 1760)
F. kdy nemaž penez w sskatuly, nenasyti te tytuly (Se 18. st)
2. pomenovanie, meno: zlemu towaristwy gestlj se dass zwesty, sam take zlym zustaness, rozličnich tituluw besste skurwisinuw podle neho dostaness (BV 1652); ostatnj pribuznj z toho titulem sswagrou ctya: mužou brat mužowu sestru a sestrin muz bratowu ženu zowe (KoB 1666);
L. co sy slubil, to wikonag, at bys nezyskal cygansky titul (GV 1755) označenie cigáň, klamár
3. názov, nápis, nadpis: sem čital knjžku pod tytulem Itinerarium (SPa 1716); lemma: tytul, nápis (KS 1763); žeby (Mária) w Franccuzke zemi giž dáwno Anglické kragini cymer a titul byla užjwala (ŽS 1764); tegto rubryky titul sam ze sebe prevkazuge, že načo gest sporadana (SO 1785); -ový príd
1. iba podľa pomenovania tak nazývaný, nie skutočný: super numerum militiae genus: wogák zbytečny, tytulowy (KS 1763)
2. obsahujúci nadpis, titul: titularis: tytulowy, nápisowy (KS 1763); -ík dem: titulus, dem.: tytuljk (PD 18. st)

titulový p. titul