Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

tisnúť -e -ú -sol nedok.

1. tlačiť (význ. 1, 2), tískať: t. vozík, t. niečo pred sebou

2. pritláčať (význ. 1), pritískať: matka t-e dieťa na hruď

3. vtláčať (význ. 1), vtískať: t. niekomu niečo nasilu do ruky

4. stískať (význ. 1): srdečne mu t-e pravicu

5. nútiť (význ. 1), potískať: treba ho do všetkého t.

t. → mechúr do vody

// tisnúť sa

1. tlačiť sa (význ. 1), tískať sa: t. sa k dverám, do vozňa; čo sa t-š?! prvé snežienky sa t-ú zo zeme

2. pritláčať sa, pritískať sa: t. sa chrbtom k teplej peci

3. tlačiť sa (význ. 1), tiesniť sa: dve rodiny sa t-ú v jednom byte

slzy sa mu t-ú do očí chce sa mu plakať; slová sa mu t-ú na jazyk chce niečo povedať; t. sa do → popredia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tisnúť ‑e ‑ú ‑sol nedok.; tisnúť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


pchať 1. tlakom dostávať niekam; tlačením plniť • strkaťtlačiť: márne pchá, strká, tlačí oblek do plného kufratisnúťtiskaťtískaťvtláčať: nasilu tisne, tíska, vtláča kočík do preplnenej električkyexpr. džgať: džgá tabak do fajkynapchávaťexpr. nadžgávať: napchávať, nadžgávať kapustu do suda, peniaze do peňaženkyvpravovaťvpratávať: vpravovať do diery otravu

2. p. kŕmiť


ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

2. p. šetriť 2


strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


tisnúť sa p. tlačiť sa 1–3, ponúkať sa 1


tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tisnúť, -ne, -nú, tisol nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) posunovať (pred sebou), tískať, tlačiť: t. vozík, bicykel; Tisne ho [Petra] k dverám. (Stod.) Tisneme do pretrhnutia, ale všetko bez výsledku. (Taj.); pren.: [Búroš] súhlasil s mnohým, čo tislo človečenstvo napred. (Jégé); hovor. t. niekoho al. niečo do popredia vyzdvihovať;

2. (koho, čo, k čomu, ku komu, na čo, na koho, o čo, o koho) vyvíjaním tlaku pritláčať, pritískať, tlačiť: Tisne líčko ku poduške. (Šolt.) Tisne chlapča k sebe. (Ráz.-Mart.) Tisne obe ruky na hruď. (Tim.) Tisol horúcu hlavu o železo vyhýbadla. (Vaj.)

3. (čo do čoho, na čo) nasilu dávať, vtláčať, tlačiť, vtískať: Tisol mu päť grajciarov do dlane. (Taj.) V žilách sa mi rozliala slabosť zmiešaná s neznámou nežnosťou, ktorá mi tisla slzy do očú. (Zúb.) Pery Eline tisli na zožltnuté listy starej knižočky čisté bozky. (Vaj.) Čo ma vždy s tou Ančou tisnú do rovnej čiary? (Tim.) prirovnávajú.

mechúr do vody t. zbytočne sa namáhať; hlavu tisnúť do piesku (Kuk.) nechcieť vidieť skutočnosť;

4. (čo) stískať, zvierať: Chytil Ondreja za ruku a vrele mu ju tisol. (Kuk.) Cigán tisol husle bradou, až jačali. (Kal.) Otcovsky nám dlaň tisne. (Len.)

5. (koho, čo) nútiť k niečomu, natískať, vnucovať niekomu niečo. tlačiť niekoho do niečoho: Treba ich tisnúť do všetkého. (Tim.) (Težaka) treba viesť k dobrému, tisnúť neraz i nasilu. (Kuk.) Ako začali tú maďarčinu tisnúť, zostával s deťmi do dvanástej. (Taj.);

dok. k 2 pritisnúť;

k 3 vtisnúť;

k 4 stisnúť;

k 5 natisnúť

|| tisnúť sa

1. s námahou al. násilím sa niekam dostávať, tlakom si vynucovať priestor, tlačiť sa niekam, predierať sa, prenikať: Gajdošík sa tisol stále vpred. (Ondr.) [Chlapci] sa tisli ku dverám. (Min.) Fialky tisli sa zo zeme. (Vaj.) Fúziky sa mu tisnú (Taj.); pren. Tisne sa mi do známosti (Bedn.) vtiera. Čo sa ten človek tisne do mojich veci (Jégé) starie.

slová sa mu tisli na jazyk chcel niečo povedať; otázka sa mu tisla na jazyk, na pery chcel sa spýtať; myšlienka sa mu tisne do hlavy (do umu) stále na niečo myslí; slzy sa mu tisnú do očí chce sa mu plakať; kniž. t. sa do popredia a) snažiť sa získať vedúce postavenie; b) vyzdvihovať svoju osobu; krv sa mu tisla do tváre (Ondr.) červenal sa; expr. už sa mi (niečo) nosom tisne (Jes.) už mám (niečoho) dosť, nechcem už (niečo);

2. (ku komu, k čomu) pritláčať sa, tlačiť sa, pritískať sa, túliť sa: Na parkete sa tisli k sebe páriky. (Štef.) Uličky so záhradami sa útulne tisnú k sebe. (Greg.) Zvieratá sa tisnú jedno k druhému. (Tat.)

3. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tlačiť sa: Ženy sa tisnú okolo postele. (Ráz.) [Ľudia] sa tisli okolo stolov. (Bedn.) Dužičanom sa odnechcelo tisnúť sa v otcovských hlinených chalupách. (Tat.);

dok. k 2 pritisnúť sa, k 3 natisnúť sa

Morfologický analyzátor

tisnúť nedokonavé sloveso
(ja) tisnem VKesa+; (ty) tisneš VKesb+; (on, ona, ono) tisne VKesc+; (my) tisneme VKepa+; (vy) tisnete VKepb+; (oni, ony) tisnú VKepc+;

(ja som, ty si, on) tisol VLesam+; (ona) tisla VLesaf+; (ono) tislo VLesan+; (oni, ony) tisli VLepah+;
(ty) tisni! VMesb+; (my) tisnime! VMepa+; (vy) tisnite! VMepb+;
(nejako) tisnúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor