tisíci čísl. rad.
1. k 1000: každý t. obyvateľ
2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad
tisíci -ca -ce čísl. radová
tisícikrát, tisíci raz čísl. radová násobná príslovková
tisíci, -a, -e čísl. rad. k tisíc;
1. majúci v poradí číslo 1000: t-a čiastka niečoho; t. obyvateľ;
2. expr. nesčíselný, nespočetný: t. raz niečo robiť
tisíci, tisícny [ti-, ci-; -cny, -čny] čísl rad 1. k 1000: letha od narozenie Syna bozieho tisiczeho cztyrsteho osmdesateho cztwrteho (BYTČA 1484); leta Pane cisiciho petisteho segemdesateho a sesteho (TRNAVA 1576); milliarius: tisyčny, tisyc magjcy; millenarius: tisyčny (KS 1763) 2. mnohý, mnohonásobný: milosrdenstwy Marie Panny w tisicnych potrebach doswecugu; (Boh) wam wssecko z hognym a tisicnym interessom winahrady (MS 1749; 1758); L. t-a čiastka čísl zlom tisícina: za hlawneho ysspanstwa G. M. stareho pana groffa any stu a snad y tisycu častku sme tolke skody a ublyženy nemely gako wčylegssy časy (VRŠATEC 1685); čloweka, ktery by aspon ťisycu častku z trapeňi teho podstupowal (CDu 18. st); ani teg tisicneg častki z muk tych pekelnych esste newipowedeli (MK 18. st) F. t. a t. tisícoraký, mnohonásobný: ten had pekelny kumssty a spusoby tisicne a tisicne wihledawa (MS 1749)
tisícny p. tisíci