tisíc, -a, 7. p. mn. č. -ami/-mi m.; v spojení s podst. tisíc (mužov), -ich (mužov), 7. p. -imi (mužmi) i neskl.
1. čísl. zákl. pre číslo 1000, sto desiatok: t. korún; niekoľko t.; tridsať t.; t. obyvateľov, t. kníh; vo výške tisíc metrov (Urb.); Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)
● gazdovať od tisíca ku stu zle, nehospodárne, so stratami;
2. vyjadruje neurčité, veľké množstvo, veľmi mnoho: Na výstavke jagá sa tisíc svetiel. (Kuk.) Bol by býval najradšej od nej na tisíc míľ. (Jégé) „Sláva!“ ozvalo sa mu tisíc hrdiel. (Taj.) Tisíce radostí vlialo sa mu do duše. (Hor.) V novinových stánkoch strakatilo sa na tisíce časopisov. (Žáry); pren. Tisíce a desaťtisíce zaň zaplatili životom (A. Mat.) veľmi mnohí ľudia. Kapitán Luka v krátkom čase zhrnul pekných pár tisíc (Kuk.) veľa peňazí. Pusť ma, rybár, z udice, donesiem ti tisíce (Bedn.) mnoho peňazí.
● expr. ani tisíc párov volov nijaká sila: Veru [ho] ani tisíc párov volov nedostane do kostola (Tat.) nikto; expr. ani za tisíc rokov nikdy; mať tisíc chutí urobiť niečo mať veľkú chuť, zastrájať sa; expr. tisíc hrmených, tisíc okovaných, tisíc sto striel hrmených, bodaj sa tisíc hrmených do teba páralo, tisíc hromov, tisíc bohov, tisíc tisícov mierne, často žartovné kliatby, zahrešenia; tisícový príd.: t-é zástupy, t-é mestá, l-é škody
tisíckrát i tisíc ráz čísl. nás. k tisíc;
pren. expr. veľakrát, mnohokrát: Tisíckrát ti ďakujem. (Tim.) Tisíckrát bude krajší ako Paľo. (Tim.) Či jeho loz nie je tisíc ráz horšia a podlejšia ako ich? (Min.) oveľa.
tisíc ráz p. tisíckrát