tikot [t-] -u m. tikanie: t. hodín
tikot, -u m. pravidelný klepotajúci zvuk, ktorý vzniká miernym narážaním súčiastok nejakého stroja na seba (najmä hodín): rovnomerný tikot hodiniek (Ráz.); Začal písať s tichým, jemným tikotom typov. (Karv.); pren. Len tikot času prehlušuje zavše tichosť. (Fig.)
(jeden) tikot; (bez) tikotu; (k) tikotu; (vidím) tikot; (hej) tikot!; (o) tikote; (s) tikotom;
(tri) tikoty; (bez) tikotov; (k) tikotom; (vidím) tikoty; (hej) tikoty!; (o) tikotoch; (s) tikotmi;