tikot, -u m. pravidelný klepotajúci zvuk, ktorý vzniká miernym narážaním súčiastok nejakého stroja na seba (najmä hodín): rovnomerný tikot hodiniek (Ráz.); Začal písať s tichým, jemným tikotom typov. (Karv.); pren. Len tikot času prehlušuje zavše tichosť. (Fig.)