tiger -gra mn. N a A -e m. veľká cudzokrajná mačkovitá šelma príznačná dravosťou, zool. Panthera tigris: vrhnúť sa na niekoho ako t.;
tigrí príd.: t-ia koža;
tigrica -e -ríc ž. samica tigra;
pren. krutá al. príťažlivá žena
tiger [t-] G a A tigra pl. N a A tigre m.
tiger -gra m. ‹l < perz› zool. najväčšia mačkovitá šelma rodu Panthera s čiernymi pruhmi na žltej srsti, žijúca v Ázii: t. indický, sibírsky
tiger, -gra, mn. č. -gre m. veľká mačkovitá šeima žltooranžovej srsti s čiernymi pruhmi, známa svojou dravosťou; symbol dravosti, neskrotnej sily: byť ako t.; vrhnúť sa na niekoho ako t.; V žilách kypí ako v poviazanom tigrovi. (Taj.); zool.: t. kráľovský (Felis tigris); t. ostrovný; t. bengálsky;
tigrí, -ia, -ie príd.: t-ia koza, t-ia srsť; t-ia klietka; pren. tigrím skokom vyrútiť sa na votrelca (Vaj.) dravým, mrštným; tigrí zrak (Fig.) žiadostivý;
tigrový príd. zastar.: Tigrový Jano ale ešte potom dlho klial a hromžil (Lask.) rozzúrený.
tiger, tigris m perz/gr/lat zool veľká mačkovitá šelma t. džungľový Panthera tigris: gako bjson a gako tygrys (SLK 1641-57); tigris diwokosti wssecky prewissuge (KoB 1666); o tigrowy, zwijrati welmy zúriwem čytam; negednom tigrisowe, ale y medwedy, lwy, lewharty tak gsau tiche učinene (SK 1697); svoju tigra prutkosť, svúj hňev lev zkladává (BR 1785); mu dceru Banizu hnet geden ukrutny tiger sne (NHi 1791); tigris: tygrys (KrN 1795)