tiecť [tie-, té-] ndk 1. (o tekutých látkach) prúdiť, plynúť: ktera by woda tekla widekem, to gest obeczna ku poziweni kazdemu (ŽK 1473); do žliebka aneb studnice podle cesty ktery tecžie (ZVOLEN 1567); mam w pamety, kdy wsseczek Wach tekel pod Sobotyssczo (TRENČÍN 1583); niekdy se pak pluskiere podelagu a rospukagu a z nich woda zlutta tecže (NECPALY 1621); (nebožtíkovi) obema tima ranamy mozky tyekly (TRENČÍN 1654); zkrze dyerki w nose gako zkrze zachod sopel dolu tečie (KoB 1666); wtedy, gakž reknúl gsem, ay krwawé z nás ťékli kropage (BR 1785); wezmi kwet s te bilyni, gessto mu rikagi kolowratek a tecze z neho mleko (LR5 18. st); pren (o čase, reči ap.) plynúť: srdečne potesseny teče w potoku duchowneho wstany (COB 17. st); oratio fluit: teče reč; frigent judicia: pomálu tečú súdj (KS 1763); wsse po geho wúly tyeklo (PeP 1769); tak wám giné z brka téklo, tak páchlo giné z úst (BE 1794) F. mliekom a medom t. (o bohatstve, blahobyte) oplývať: zem, která mlékem a medem teče (KB 1757) 2. neos zatekať: wssecki ssopi sem dal tež poprawit, abi na seno neteklo a abi se sskoda nestala (SPIŠ 1751) 3. (o nádobách) prepúšťať tekutinu: doleuku donho isslo, nebo welmi tieklo, kdi ho debnar pobigal, wina zagdly 20 (KRUPINA 1706); od sudou pobjganj, ktere tekli a nedali poprawit (PUKANEC 1787) 4. (o ranách, vredoch ap.) krvácať, mokvať, hnisať: Gohanki ge za uskom wagce, us to bude tgect (RADVAŇ 1694); rani maw, ktere tak tekli, že až do kosti maw dgeri w tele; ruka ag plecga zapuchli tak, že sa mu rana urobila a tgekla (SELEŠŤANY 1742); Joseph Buranowitsch, slobodny murarsky towariss, kteremu nohy teču (PREŠOV 1784); tiekať, tiekavať, tekávať frekv k 1: (voda) wdyczky, acz ne wsseczka, nez kolko-tolko tyekala mezy Domankamy (VRÚTKY 1578); podle zemy Passtrnakoweg, kudy woda tyekawala (D. MOTEŠICE 1639); nysse ze bi mali potwoczek tekawal (P. PODHRADIE 1722); (jarok) na 15 kročagi sem k strane chotara dolnoyaszenskeho od Kalnjkou tjekawal (TURIEC 1726); s toho toku, kade potok czes luki tyekawaw, do tohože garku wodu daw pustyt (Z. SADY 1739)