tiecť tečie tečú tiekol nedok.
1. (o tekutých látkach) nepretržite prúdiť, plynúť: voda, víno t-ie, rieka t-ie; slzy t-ú po tvári; krv t-ie z rany vyteká
2. neos. zatekať: t-ie nám do bytu
3. (o nádobách) prepúšťať tekutinu: hrniec, koryto t-ie
● len tak t-ie z neho veľmi sa potí; expr.: → sliny mu t-ú na niečo; → nervy mu t-ú; t-ie mu do topánok, za golier hrozí mu nepríjemnosť, nebezpečenstvo; keď net-ie, aspoň → kvapká; z → cudzieho krv net-ie; t-ie krv ľudia sa zabíjajú (v boji)
tiecť tečie tečú teč! tiekol tiekla bud. bude tiecť/potečie budú tiecť/potečú tečúc tečúci tečenie nedok.
hnisať tvoriť a vylučovať hnis • zbierať sa: prst hnisá, zbiera sa • jatriť sa • jazviť sa (často pren.): stará rana sa jatrí, jazví • kvasiť (sa) (o rane) • hovor. hnojiť sa • mokvať • tiecť
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda
2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík
tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok
2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať
vytekať 1. tečením sa dostávať odniekiaľ von • tiecť • vymokať (v menšom množstve): zo stromu vyteká, vymoká živica; kdesi tu vyteká, tečie, vymoká olej • presakovať (prenikať cez niečo): cez stenu presakuje voda; z rany presakuje krv • prúdiť (vytekať, tiecť prúdom): z jazera prúdi voda do rieky
2. vychádzať zo zeme al. iného prírodného zdroja • prameniť • vyvierať: neďaleko vyteká, pramení, vyviera minerálna voda • kniž. prýštiť
zatekať tečením sa niekam dostávať; prepúšťať vodu • tiecť: voda nám zateká, tečie do pivnice; steny zatekajú • podtekať (prepúšťať vodu odspodu): dom nám podteká
tiecť, tečie, tečú, tiekol nedok.
1. (o tekutých látkach) v nepretržitom prúde sa pohybovať, prúdiť, plynúť: voda, mlieko, víno tečie; rieka, potok tečie; pot z čela tečie; slzy tečú po tvári; krv z rany tečie; omasta len tak tečie (Zúb.) je jej veľa; pren. bás.: Nad roľami tiekol biely voňavý dym (Hor.) vznášal sa. Z môjho srdca tečie hrdá pieseň (Bedn.) vyviera, nesie sa. Po sivých vlasoch tieklo mu striebro šesťdesiatich štyroch rokov (Jil.) mal šedivé vlasy. Žlté svetielka tiekli z okien (Urb.) žiarili, svietili. Radosť sveta, perom mojím teč! (Žáry) nech to, čo písem, je samá radosť. Z Klimkovej reči tečie starostlivosť (Hor.) reč je plná starostlivosti.
● pot z neho tečie cícerkom, len tak tečie z neho veľmi sa potí; tečie krv bojuje sa, vraždí sa; hovor. expr. sliny mu tečú (na niečo) má na niečo veľkú chuť; z cudzieho krv netečie (prísl.) cudzí majetok ľudia obyčajne nešetria; pálené tieklo ako voda, len tak tieklo bolo ho veľa, veľa sa ho vypilo; tečie mu do topánok, zried. tečie mu za väzy (Taj.) nemá istú, dobrú pozíciu; hovor. ak (keď) netečie, aspoň kvapká (úsl.) spôsob vyjadrenia spokojnosti s málom, s malými príjmami; hovor. expr. mlieko mu tečie po brade je príliš mladý, neskúsený;
2. expr. (o čase al. o niečom, čo plynie v čase) ubiehať, míňať sa, plynúť: čas tečie; večery tiekli (Jes.); mladosť tiekla (Vaj.); robota tiekla bystro (Jes.); Práca tiekla svojím obyčajným tokom. (Čaj.) Dni tiekli jednotvárne. (Hruš.) Život rodiny tečie svojím tichým prúdom. (Vaj.); rozhovor tiekol (Švant.) ustavične pokračoval; Medzi nami tiekli bezvýznamné reči (Hor.) rozprávali sme sa o bezvýznamných veciach. Slová [mu] tečú z úst ani med (Ráz.) lichotivo hovorí.
3. (kam, kde) zatekať: Od predošlej jari mi tieklo do kuchyne. (Švant.)
4. (o deravých nádobách) prepúšťať tekutinu: Aby mi netiekli [hrnce], pán majster! (Vaj.)
čiacť p. tiecť
tekávať p. tiecť
tiecť [tie-, té-] ndk 1. (o tekutých látkach) prúdiť, plynúť: ktera by woda tekla widekem, to gest obeczna ku poziweni kazdemu (ŽK 1473); do žliebka aneb studnice podle cesty ktery tecžie (ZVOLEN 1567); mam w pamety, kdy wsseczek Wach tekel pod Sobotyssczo (TRENČÍN 1583); niekdy se pak pluskiere podelagu a rospukagu a z nich woda zlutta tecže (NECPALY 1621); (nebožtíkovi) obema tima ranamy mozky tyekly (TRENČÍN 1654); zkrze dyerki w nose gako zkrze zachod sopel dolu tečie (KoB 1666); wtedy, gakž reknúl gsem, ay krwawé z nás ťékli kropage (BR 1785); wezmi kwet s te bilyni, gessto mu rikagi kolowratek a tecze z neho mleko (LR5 18. st); pren (o čase, reči ap.) plynúť: srdečne potesseny teče w potoku duchowneho wstany (COB 17. st); oratio fluit: teče reč; frigent judicia: pomálu tečú súdj (KS 1763); wsse po geho wúly tyeklo (PeP 1769); tak wám giné z brka téklo, tak páchlo giné z úst (BE 1794) F. mliekom a medom t. (o bohatstve, blahobyte) oplývať: zem, která mlékem a medem teče (KB 1757) 2. neos zatekať: wssecki ssopi sem dal tež poprawit, abi na seno neteklo a abi se sskoda nestala (SPIŠ 1751) 3. (o nádobách) prepúšťať tekutinu: doleuku donho isslo, nebo welmi tieklo, kdi ho debnar pobigal, wina zagdly 20 (KRUPINA 1706); od sudou pobjganj, ktere tekli a nedali poprawit (PUKANEC 1787) 4. (o ranách, vredoch ap.) krvácať, mokvať, hnisať: Gohanki ge za uskom wagce, us to bude tgect (RADVAŇ 1694); rani maw, ktere tak tekli, že až do kosti maw dgeri w tele; ruka ag plecga zapuchli tak, že sa mu rana urobila a tgekla (SELEŠŤANY 1742); Joseph Buranowitsch, slobodny murarsky towariss, kteremu nohy teču (PREŠOV 1784); tiekať, tiekavať, tekávať frekv k 1: (voda) wdyczky, acz ne wsseczka, nez kolko-tolko tyekala mezy Domankamy (VRÚTKY 1578); podle zemy Passtrnakoweg, kudy woda tyekawala (D. MOTEŠICE 1639); nysse ze bi mali potwoczek tekawal (P. PODHRADIE 1722); (jarok) na 15 kročagi sem k strane chotara dolnoyaszenskeho od Kalnjkou tjekawal (TURIEC 1726); s toho toku, kade potok czes luki tyekawaw, do tohože garku wodu daw pustyt (Z. SADY 1739)