tiež čast. zdôrazňuje a vytýka niektorý vetný člen, často poukazuje na rovnakosť, obdobnosť niečoho s niečím; taktiež, i, aj, rovnako; ani (pri zápore): Domec je drevený, maštaľ tiež taká. (Taj.) „Ale zle pokračuje [rečník],“ odpovedal druhý tiež tlmeno. (Tim.) Jozef Kvietik, sedliacky mládenec, pochytil Ondreja Mrdúcha, tiež sedliackeho mládenca, preto, lebo Mrdúch sa priveľmi vystatoval. (Ondr.) Stará mať si vzdychla a mne tiež čosi stískalo hrdlo. (Mor.) Rodičov už nemala, deti tiež nie. (Taj.) že sme často vyčíňali, nemohol by som tiež odtajiť. (Jégé)