tieň, -a m.
1. miesto, kde priamo nedopadá svetlo; strana odvrátená od slnka; obraz vrhnutý osvetleným telesom; tôňa, chládok: t. stromu, t. domu; svetlý, tmavý t.; dlhý, krátky t.; Lipový tieň padal do izby. (Vaj.) Predmety hádzali ledva badateľné tiene. (Jes.) Plynová lampa teraz už iba tieň vrhala na chodník. (Tomašč.); pren.: Zuzina dievka jej je ani tieň (Tim.) slabá, biedna, chudá. Domov vrátil sa námorník ako tieň (Lajč.) vychudnutý, slabý, biedny.
● sledovať niekoho ako t., isť za niekým ako t. vytrvalo, neprestajne; stratiť sa ako t. nenápadne; kniž. pod t-om niekoho, niečoho (Vaj., Bedn.) pod záštitou, ochranou niekoho, niečoho;
2. expr. náznak niečoho, malé množstvo niečoho: Ani by nenástojil na odpytačke, len keby videl tieň nejakej zmierlivosti. (Kuk.) Správala som sa vždy tak, aby ani tieň hanby nepadol na teba. (Švant.) Medzi nami nesmie byť ani tieň nejasnosti. (Min.)
3. (v mytologických predstavách) duch, prízrak: Zjavte sa, tiene otcov slavianskych. (Sládk.) Keby umrel, nestál by jeho tieň večne medzi nami? (Král.) Matkin tieň sprevádzal ju iba rok. (Gab.) Tieň tejto druhej ženy zacláňal jej manželské šťastie. (Zúb.)
4. expr. zlá, nedobrá stránka niečoho: t-e minulosti; navzdory všetkým prehrám a všetkým tieňom národnej existencie (A. Mat.); Naučil sa v poslednom čase vyťahovať zo slov len najčiernejšie tiene. (Jaš.); všetko, čo vrhá na našu budúcnosť tieň (Min.) neistotu;
5. kniž. prejav, stopa niečoho nepríjemného: t. smrti; t. strachu (Min.); t. smútku (Fr. Kráľ); t. nevôle (Zúb.); ľahunký tieň padol jej na dušu (Vaj.) smútok; Na vysoké čelo vysadol mu tieň (Tim.) nespokojný, ustarostený výraz. Tvárou Poplavského preletel tieň (Letz) chmára;
tieňový príd. k 1: t. obraz; t-á hra zobrazovanie rozličných figúrok tieňom; t-é divadlo založené na hre s tieňom; šport. t. box cvičný zápas pästiara s fingovaným súperom;
tienik, -a m. zdrob. expr.