tieň -a m.
1. obraz, kt. vrhá osvetlené teleso; priestor, kt. nie je priamo osvetlený, tôňa: predmety vrhajú t., t-e sa predlžujú; sedieť v t-i (stromov) v chládku; je 30 °C v t-i; astron. t. Zeme
2. tmavšie zafarbenie niečoho, tieňovanie: vyznačiť t. na nakreslenom predmete; očné t-e zvýraznenie očí podfarbením; príslušný kozmet. prípravok
3. náznak; vonkajší prejav, stopa; tôňa: ani t. podozrenia, nedôvery, nedorozumenia; t. smútku, nevôle na tvári, t. smrti; už je len ako t., iba t. toho, čo býval slabá, nevýrazná podoba
4. negatívna stránka, tôňa: t-e minulosti, t-e civilizácie
● chodiť za niekým ako t. vytrvalo, ustavične; to → vrhá t. na niekoho, na niečo; → svetlá a t-e niečoho;
tieňový príd.: t-á hra založená na pohybe tieňov; publ. t. kabinet, t-á vláda potenciálni ministri opozičnej strany; t-á ekonimka podnikanie (mimo legálnych štruktúr), ktoré sa vyhýba zdaneniu;
tienik -a m. zdrob. expr.
tieň -ňa pl. N a A -ne G -ňov m.
cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava
2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy
3. p. náznak
tieň, -a m.
1. miesto, kde priamo nedopadá svetlo; strana odvrátená od slnka; obraz vrhnutý osvetleným telesom; tôňa, chládok: t. stromu, t. domu; svetlý, tmavý t.; dlhý, krátky t.; Lipový tieň padal do izby. (Vaj.) Predmety hádzali ledva badateľné tiene. (Jes.) Plynová lampa teraz už iba tieň vrhala na chodník. (Tomašč.); pren.: Zuzina dievka jej je ani tieň (Tim.) slabá, biedna, chudá. Domov vrátil sa námorník ako tieň (Lajč.) vychudnutý, slabý, biedny.
● sledovať niekoho ako t., isť za niekým ako t. vytrvalo, neprestajne; stratiť sa ako t. nenápadne; kniž. pod t-om niekoho, niečoho (Vaj., Bedn.) pod záštitou, ochranou niekoho, niečoho;
2. expr. náznak niečoho, malé množstvo niečoho: Ani by nenástojil na odpytačke, len keby videl tieň nejakej zmierlivosti. (Kuk.) Správala som sa vždy tak, aby ani tieň hanby nepadol na teba. (Švant.) Medzi nami nesmie byť ani tieň nejasnosti. (Min.)
3. (v mytologických predstavách) duch, prízrak: Zjavte sa, tiene otcov slavianskych. (Sládk.) Keby umrel, nestál by jeho tieň večne medzi nami? (Král.) Matkin tieň sprevádzal ju iba rok. (Gab.) Tieň tejto druhej ženy zacláňal jej manželské šťastie. (Zúb.)
4. expr. zlá, nedobrá stránka niečoho: t-e minulosti; navzdory všetkým prehrám a všetkým tieňom národnej existencie (A. Mat.); Naučil sa v poslednom čase vyťahovať zo slov len najčiernejšie tiene. (Jaš.); všetko, čo vrhá na našu budúcnosť tieň (Min.) neistotu;
5. kniž. prejav, stopa niečoho nepríjemného: t. smrti; t. strachu (Min.); t. smútku (Fr. Kráľ); t. nevôle (Zúb.); ľahunký tieň padol jej na dušu (Vaj.) smútok; Na vysoké čelo vysadol mu tieň (Tim.) nespokojný, ustarostený výraz. Tvárou Poplavského preletel tieň (Letz) chmára;
tieňový príd. k 1: t. obraz; t-á hra zobrazovanie rozličných figúrok tieňom; t-é divadlo založené na hre s tieňom; šport. t. box cvičný zápas pästiara s fingovaným súperom;
tienik, -a m. zdrob. expr.
tieň [tieň, tíň] m/ž 1. obraz vrhaný osvetleným telesom: ti lide, kteri twaru k slunci gsu obraceni, za tymi tien pozatku aneb za chrbatom yde (MS 1749); (vrch Athos) trysto honuw zdéla tién od seba hácže (KrP 1760); dluhe časy žywobyťi ňeslibug sy gisťe, tiň pry tele, smrt pry tebe na každem ge mysťe (GP 1782); gestli premeráš ťín twogu (BU 1795); ty, ktery učenj toto prigali a takowe wyprawagu, gakožto w sladkeg tgeny bezpečne odpočjwagu (SJ 18. st); ty ho milugess gediňe gako ťiň negakeg dobreg wecy (CDu 18. st) 2. vonkajší prejav, náznak: kdess medzy lidmi nalezňess aspon negmenssy ťiň takoweg lasky (CDu 18. st); Spasitel ukázal len malú částku, tgen radosti a blahoslawenstwy nebezskeho (SJ 18. st); geslize newiny beranek, ktery ani tyenu hrichu nemal, tak ostre trestan bol (MiK 18. st) 3. duch, prízrak: tiň neporadneg roskossy, ktera w okamzeni oka zmizla a pominula (MS 1758); (pustovník) domniwal se, že ona (žena) gest negakowy tyn a ossemetny lydsky obraz (PeP 1770); pokuta jest ťjeň hrychu (CDu 18. st)