tichý príd.
1. slabo znejúci, nehlasný, op. hlasný: t. zvuk, t. rozhovor, t. chod stroja
2. nevydávajúci zvuk; nehovoriaci, mĺkvy: čo si taký t.? povedz niečo! fyz. t. výboj neprejavujúci sa zvukovo
3. nerušený zvukmi, ponorený do ticha, op. rušný: t. večer, t-á ulica; t-á domácnosť i fraz. ktorej členovia sa nezhovárajú
4. pokojný (význ. 1), mierny, bez pohybu, op. búrlivý: t-á hladina rieky; geogr. T. oceán názov najväčšieho svetového oceána
5. kt. má miernu povahu, málovravný: t., skromný človek; hovor. t. blázon neškodný
6. skrytý, tajný, op. otvorený: t. protest, t. súhlas
7. bez vonkajšieho prejavu, nenápadný: t-á svadba
8. kt. má malú intenzitu, slabý, op. silný: t. dážď
● t-á voda brehy podmýva, myje zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť;
ticho
I. prísl. i vetná prísl.: t. zavrieť dvere; t. ležať pokojne; t.! buď(te) t.! výzva na utíšenie niekoho; v hore je t.
● t. ako v kostole celkom;
tichosť -i ž.: vypočuť si niečo v t-i pokojne; urobiť niečo (svadbu ap.) v t-i nenápadne, v úzkom kruhu, v súkromí
II. ticho -a s. stav bez zvuku, tichosť, tíšina: (zavládlo) hlboké, hrobové t., do t-a zaznel zvon
ticho ticha s.
ticho 2. st. tichšie prísl.
mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušal • byť ticho • byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho • pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš! • neozývať sa • neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval • zried. mĺkvieť (Vajanský)
mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou
pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti
2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)
3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota
p. aj ticho
4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii
5. p. mier 1
polohlasno tlmeným hlasom, čiastočne počuteľne, nie celkom nahlas • polohlasne • polohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprávali do noci • polohlasito • polohlasite: čosi polohlasito, polohlasno zahundral • tlmene • pritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na muža • pološeptom • pološepkom • pološepky • pološepmo (takmer šeptom): pološeptom, pološepky oslovil okoloidúceho muža • ticho • potichu • expr.: potichučky • potichunky: ticho, potichu spievala
šeptom veľmi tichým hlasom • šepmo • šepkom • šepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepky • pošepky • hovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiť • šeptavo • šepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlila • hovor.: šuškom • šuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavo • ticho • potichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
ticho2 stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinu • tichosť: tichosť ulice • nemota (úplné ticho) • mĺkvosť • poet.: mĺkvota (Rázus) • tíš: podvečerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota (Švantner) • pokoj: nočný pokoj • mier • poet. mlk (Hviezdoslav)
ticho1, -a str. stav bez zvuku, tichosť, mĺkvosť, nehlučnosť: hrobové t. (Tim.); hlboké t. (Štítn.); nemé, mŕtve t. (Skal.); večerné t. (Karv.); zavládlo, nastalo t.; prerušiť t.; V tichu bolo počuť škrtnutie pera. (Taj.) Ozval sa do ticha Greguš. (Zúb.)
ticho2 prísl.
1. mĺkvo, bezhlasne, nehlučne, potichu: V izbe bolo ticho. — Je pekne, ticho. (Ráz.) Pri jedení musí byť ticho. (Tat.); t. hovoriť, t. zaspať, t. kráčať;
2. bez slova, nič nehovoriac: Chvíľu som bola ticho. (Bedn.) Trpela ticho sama. (Taj.)
3. pokojne, bez pohybu, bez ruchu: Ticho stáli brezy. (Vaj.) Vtedy som ťa ľúbil náruživo, teraz len tak ticho. (Kuk.) Ticho tiekli naše večery. (Jes.)
4. výzva k pokoju, utíšeniu niekoho. al. niečoho: Ticho! teraz ja vravím! (Jaš.) Budeš ticho tam? (Ráz.)
ticho, tichosť p. tichý
tiše p. ticho