tichý [ti-, ci-] príd 1. (o zvuku) nehlasný, nečujný al. slabo znejúci; (o človeku) potichu hovoriaci: insonus: nehlásny, cichy, neučuly (KS 1763); tacitus: mlčiwy, tichý (AP 1769); Gompli ma tichu wirečnost (Kur 18. st) 2. (o počasí, vode ap.) pokojný, mierny: (Bože) powetry tycheho a yasneho racž nam dati (BAg 1585); dotud w tychem mory zda se bity prewažat (BV 1652); prostredek mosy w tichem dny rosipany byty (WT 1790); položme geden weliki dub na wode ticheg ležaty (MiK 18. st); czas tichi brez wgetru, tepli a sluneczni (NV 18. st) 3. majúci malú intenzitu, slabý: ráč nás vslysseťi, desst tichý nám daťi (CC 1655); tichj wetrjček kdi prewyewa (KoB 1666); podlož negprw tjchy a wlažny ohen (OCh 17. st); když vyvre, vstav do tichej peci, aby samo ostatek vyschlo (SA 17. st) mierne vykúrenej F. tiché wody brehy podmjwagj (SiN 1678) zdanlivo nenápadný môže prekvapiť 4. (o človeku) pokojný, krotký, pokorný: kteri chce gine učiti, ten musi biti tichi a stridmi (TC 1631); o, Panno pekná, tichá, pokorná (CC 1655); stolice pyssnych knjžat skazyl Bůh a posadil tichych na mjsto nych (KB 1757); wzbuzugem bratry mý, aby byli tichý a ponjženi (PrV 1767); Telemach tychu a pokognau misli odpowedel (PT 1796) P. atpn Stephanus Tychy (v N. Meste n. V. 1522 U1); dalo se Ticheg za hus den 12 (ŽILINA 1617); -o, čes tiše prísl i vetná prísl k 1: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži (CA 1609); wečer okolo osmeg hodini hudol na huslicžkach Palassti Gabor, ale ticho (KRUPINA 1643); zeptawagjcimu se odpowecz ticho (KoB 1666); tenkrát nagtichšeg wšak a nagucťiwegšeg rekel (BU 1795); k 2: kdi more ticho stogj (KoB 1666); placate: tichó, spokogňe; pedepressim: tichó, pomálu (KS 1763); k 3: pokud se wssecek zaffarbil a pekny čerweny a prezrysti bude gako rubinek, zleg ho tjcho dolu (OCh 17. st); k 4: abichom k sobe byli srdecžne litostiwy, pokorni, tycho o sobe zmysslely (TC 1631); co kdo neprosenj dawa, tisse negprw ostichug se wzjt (KoB 1666); -osť ž 1. slabá intenzita zvuku, nehlasnosť, nečujnosť: nerob krykow w cudzom dome, ale buď w ťichosťi; gak se smegess, ňekrič welmi, smeg se pri tichosti (GV 1755); pax: mlčáni, tichost (KS 1763) 2. (o vode, živloch ap.) stav pokoja, pokojnosť, tíš: po burce tichost dáwáss (KB 1757); (pri lúhovaní) ma se za tri dny w tichosti držeti, na swetlicy fürhangy zatahnute mjti (HT 1760); sedatio: usedani, tichost, utissowáni; malacia: tichost mora (KS 1763) 3. (o človeku, Bohu) miernosť, pokora: z welikow pokorow a w tichosti želeti a litowati ymame nad hrychy nassimi; cžasy gsy budu w twogeg tichosty obraniene (BAg 1585); timito slowi napomina nas swati Pawel ku tichosti a pokore (TC 1631); poradkowe mezy lydmy prynassagy tychost, swornost, mylost (LIPTOV 1698); Gežjšy, rač mi daťi prawú tichost, abych mé neprately mylowal (UZ 1722); demissio: pokora, ponjženost, krotkost, tichost (WU 1750); odpowedáte-li s tichostu aneb s hnewem a prchliwostu (SJ 18. st)
tiše p. ticho