teľa -aťa mn. -ce/-atá -liec/-liat s. mláďa kravy: odstaviť t.;
pren. pejor. nadávka
● kniž. → klaňať sa zlatému t-u; expr.: hľadieť, pozerať ako t. (na nové vráta) vyjavene; ten by → vymámil aj z jalovej kravy t.;
teľací príd.: t-ia koža, t-ie mäso;
teliatko -a -tok s. zdrob.
teľa teľaťa pl. N a A teľce/teľatá G teliec/teliat I -ľatami s.
zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon
2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta
teľa, -aťa, mn. č. teľce/-atá, -liec/-liat str. mláďa rožného dobytka: odstavovanie teliat; studený odchov teliat;
pren. pejor. o hlúpom človeku: A ono sa mi, chúďa, dalo lapiť takému teľaťu. (Heč.)
● klaňať sa zlatému teľaťu mamone, bohatstvu; hľadieť ako teľa na nové vráta prekvapene, hlúpo sa pozerať; chodí ako teľa za kravou a) o nesamostatnom (najmä mladom) človeku; b) stále je pri niekom; ten by aj z jalovej kravy teľa vymámil o neodbytnom človeku;
teľa, zried teľato [te-, ce-] s mláďa kravy: ma zaplatiti baranka za cztyrzy penize a tele za ssest (ŽK 1473); kdi sem tielcze pasel (TRENČÍN 1587); dwe telcze lanske (ZVOLEN 1594); tele pri cecku; teliecz ostawenych (LIETAVA 1607); telenec sa každy rok prisazuje okolo dvanasterych (VRŠATEC 1683 U2); wydaly zme za psseniczu y za czelata y za maslo (KURIMA 17. st); priwedess y telato pred stánek swedéctwa (KB 1757); král Jeroboam zlate tela wystawi ku klaneny (KrP 1760) L. morské, vodné t. zool tuleň obyčajný Phoca vitulina: rozlične potwory yako morskj kuon, morske tele (KoB 1666); phoca: morské tela, (morské) telato (KS 1763); obmaž mu (koňovi) chomut neb masstal z morskýho teleta sadlom (PL 1787); Vitulus marinus: vodny tele (LD 18. st) F. hľadať t. pod bujakom robiť nezmyselnú robotu: tela pod buyakom hledass (TURIEC 1615); tjto ludja hladagu tela pod bugakom (ZÁTURČIE 1761); beda tomu domovi, kde těla rozkazuje volovi (SiN 1678) o úcte k starším; szkátsu jako tzelye mladi (DŽ 1752) hravo, samopašne; -cí príd: teleczjho masza sstwrtku za d 12; pluczky tielacze za d 4; bruslik tielaczy za d 7 (ŽILINA 1586; 1609); knezowe Stareho zakona obetowaly krew ne swu, ale wolowu anebo teleczi (TC 1631); zgednali sme telaciho pastiera; telace kožky na bubny (KRUPINA 1702); ( 1706); žaludky telace mesice mage su naglepssie na zklagowani, nebo s tich sir červicy nepokazia (NN 18. st); teliatko [-ia-, -á-] dem: Martin ma teliatko, ktere prysadil (S. ĽUPČA 1603); Tobias pustil sedlisko (so) wssetkymj stawy ass po wodu teyto Marte a gey ditkam a gedno telyatko (SLIAČE 1624); ubehlo mu bylo gedno telatko (ILAVA 1638); Imrisska byla ta pustila swoge teljatko (ZÁTURČIE 1761)
teliatko p. teľa