termín1 -u m. vymedzenie času, v kt. treba splniť niečo, lehota: plánovaný t., dodržať t., dokončiť úlohu v určenom t-e; t. skúšok, volieb čas konania;
termínový príd.
termín2 -u m. pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru, odb. názov: odborný, ľudový t., ustaľovanie t-ov
termín1 -u m., odb. i terminus1 neskl. m. ‹l› čas, lehota stanovená na splnenie nejakej úlohy, povinnosti, záväzku: t. dokončenia úlohy; t. skúšok; t. prešiel; odb. t-us a quo [á kvó] čas, od ktorého sa počíta; t-us ad quem [kvem] čas, po ktorý sa počíta; t-us ante quem [kvem] – post quem [kvem] čas, pred ktorým – po ktorom (sa udalosť stala); práv. výpovedný t.; šport. prestupný t. (pre hráčov) v ktorom môžu prestupovať do iných klubov;
termínový príd.: šport. t-á listina obsahujúca zoznam zápasov, pretekov a pod.; obch. t-é obchody obchodovanie s cennými papiermi a tovarom s neskoršou dodacou lehotou, zvyčajne pri obchode s poľnohospodárskymi produktmi
termín2 -u m. ‹l› odb., star. terminus technicus [-kus] lingv. odborné pomenovanie v sústave daného odboru, odborný názov; neodb. presnejšie pomenovanie; právnický, botanický t.; log. (v matematickej logike) meno indivídua al. odborný výraz obsahujúci premenné; (v tradičnej logike) subjekt a predikát kategorického súdu al. sylogizmu
čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby
2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni
3. p. počasie
pomenovanie slovné označenie niečoho • názov: pomenovanie, názov obce, ulice • meno: miestne meno • označenie: označenie vín • termín (pomenovanie pojmu v sústave pojmov daného vedného odboru): odborný termín
termín1 p. čas 1
termín2 p. pomenovanie
termín1, -u m. presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie al. dosiahnutie niečoho: t. pojednávania, t. platenia; plánovaný, skúšobný t.; dodací t.; skrátiť, dodržať t.; dodať niečo po t-e; Elektrizáciu dohotovili pred termínom. (Heč.) Blíži sa termín volieb. (Jes.);
termínový príd.: t. kalendár
termín2, -u m. lingv. pomenovanie pojmu v sústave daného vedného al. výrobného odboru, odborný názov: vedecký, odborný t.; cudzojazyčný t.; zemepisný, právnický, technický, lekársky t.; latinský t.
(jeden) termín; (bez) termínu; (k) termínu; (vidím) termín; (hej) termín!; (o) termíne; (s) termínom;
(štyri) termíny; (bez) termínov; (k) termínom; (vidím) termíny; (hej) termíny!; (o) termínoch; (s) termínmi;