teraz [vysl. t-] prísl. v tejto chvíli, v tomto čase, v prítomnej dobe: Teraz strieľať, alebo nikdy! (Lask.) Smutno im už teraz bude. (Kuk.) Ten je už teraz na druhom svete. (Jégé) Teraz tri roky v meste húsa uchytil (Tim.) pred troma rokmi; čo teraz? (Ráz.) čo robiť?;
terazučky teraz, terazučičko expr. práve teraz, práve túto chvíľu: Ogrmáne sú práve teraz dobré. Terazučky teraz. (Ráz.-Mart.) Zuzka terazučíčko donášala snopy. (Hviezd.)