Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma obce priezviská

teplý príd.

1. vzbudzujúci pocit tepla, op. studený: t-á voda, t. vzduch, t-é jedlo; t. dážď vlažný, vlahý; víno, pivo je t-é slabo chladené; t-é farby žltá, oranžová, červená; hut. t-á prevádzka spracúvanie kovov za tepla; meteor. t. front výbežok prehriateho vzduchu

2. chrániaci pred chladom, udržiavajúci teplo: t-é šaty, t-á obuv; t. byt

3. útulný, pohodlný: t. domov; t. kút útulné prostredie

4. pôsobiaci láskavo, prívetivo, srdečný, milý: t. pohľad, t-é slová

5. hrub. homosexuálny

voda ap. t-á ako lúh veľmi; expr. agent s t-ou vodou pobehaj; t-é hniezdočko príjemný domov; t-é miest(ečk)o výhodné postavenie, zamestnanie; ešte je to t-é práve dokončené;

za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

teplo

I. prísl. k 1, 2, 4 i vetná prísl. k 1: t. sa obliekať; t. sa usmiať; je t.

bolo mu t. okolo srdca cítil sa šťastný

II. teplo -a s.

1. jedna z foriem energie; stav medzi studeným a horúcim: slnečné t.; kvety potrebujú t.

2. príjemný, hrejivý pocit: t. domova

sedieť v t-e neriskovať;

tepelný príd.: t-á energia; t-á elektráreň; t-é hospodárstvo zabezpečujúce dodávku tepla; t-á vodivosť;

tepelne prísl.: t. izolovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
teplý
Teplý Vrch ‑ého ‑u L ‑om ‑u m.; Teplovršan ‑a mn. ‑ia m.; Teplovršanka ‑y ‑niek ž.; teplovršský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

homosexuál homosexuálny človek • pederasthrub.: buzerantteplýteploš


homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplýbuzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

teplý príd.

1. spôsobujúci na dotyk pocit tepla, vzbudzujúci pocit tepla (op. studený): t-á voda, t-é jedlo, t-é párky; t-á izba; t. vzduch; t-é počasie; t. večer; t. obklad; Žalúdok sa domáhal teplého (Žáry) teplého, vareného jedla; pren. t-á farba o žltej, oranžovej, červenej, ružovej farbe

hovor. posmeš. agent s t-ou vodou nevážny, nestály človek, pobehaj;

2. chrániaci pred chladom, zimou, držiaci teplo: t. kabát, kožuch, oblek; t-á obuv, t-á čapica;

3. srdečný, milý, láskavý, hrejivý; príjemne pôsobiaci: t. úsmev, t-é slová; oči plné teplého citu (Tim.); l-á radosť (Heč.); t. pohľad v očiach (Gab.); reťaz t-ých spomienok (Krno); Tichým a teplým hlasom mu dohováral. (Jaš.)

4. útulný, pohodlný: t. domov, t. kútik; t-é hniezdočko (Kuk.) útulný, milý domov; pren. teplé miestečko v. redakcii (Karv.) výhodné zamestnanie; vybojovať si teplé miesto (Urb.) dobré, výhodné postavenie;

5. hovor. nedávno vzniknutý, čerstvý: Hľa, tu som ti ju [novelu] doniesol, riadky sú ešte teplé. (Hruš.)

6. niž. hovor. homosexuálny

Morfologický analyzátor

teplý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) teplý; (bez) teplého; (k) teplému; (vidím) teplého; (o) teplom; (s) teplým;

(štyria) teplí; (bez) teplých; (k) teplým; (vidím) teplých; (o) teplých; (s) teplými;


(jeden) teplejší; (bez) teplejšieho; (k) teplejšiemu; (vidím) teplejšieho; (o) teplejšom; (s) teplejším;

(dvaja) teplejší; (bez) teplejších; (k) teplejším; (vidím) teplejších; (o) teplejších; (s) teplejšími;


(jeden) najteplejší; (bez) najteplejšieho; (k) najteplejšiemu; (vidím) najteplejšieho; (o) najteplejšom; (s) najteplejším;

(traja) najteplejší; (bez) najteplejších; (k) najteplejším; (vidím) najteplejších; (o) najteplejších; (s) najteplejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) teplý; (bez) teplého; (k) teplému; (vidím) teplý; (o) teplom; (s) teplým;

(štyri) teplé; (bez) teplých; (k) teplým; (vidím) teplé; (o) teplých; (s) teplými;


(jeden) teplejší; (bez) teplejšieho; (k) teplejšiemu; (vidím) teplejší; (o) teplejšom; (s) teplejším;

(dva) teplejšie; (bez) teplejších; (k) teplejším; (vidím) teplejšie; (o) teplejších; (s) teplejšími;


(jeden) najteplejší; (bez) najteplejšieho; (k) najteplejšiemu; (vidím) najteplejší; (o) najteplejšom; (s) najteplejším;

(štyri) najteplejšie; (bez) najteplejších; (k) najteplejším; (vidím) najteplejšie; (o) najteplejších; (s) najteplejšími;


ženský rod

(jedna) teplá; (bez) teplej; (k) teplej; (vidím) teplú; (o) teplej; (s) teplou;

(štyri) teplé; (bez) teplých; (k) teplým; (vidím) teplé; (o) teplých; (s) teplými;


(jedna) teplejšia; (bez) teplejšej; (k) teplejšej; (vidím) teplejšiu; (o) teplejšej; (s) teplejšou;

(štyri) teplejšie; (bez) teplejších; (k) teplejším; (vidím) teplejšie; (o) teplejších; (s) teplejšími;


(jedna) najteplejšia; (bez) najteplejšej; (k) najteplejšej; (vidím) najteplejšiu; (o) najteplejšej; (s) najteplejšou;

(dve) najteplejšie; (bez) najteplejších; (k) najteplejším; (vidím) najteplejšie; (o) najteplejších; (s) najteplejšími;


stredný rod

(jedno) teplé; (bez) teplého; (k) teplému; (vidím) teplé; (o) teplom; (s) teplým;

(dve) teplé; (bez) teplých; (k) teplým; (vidím) teplé; (o) teplých; (s) teplými;


(jedno) teplejšie; (bez) teplejšieho; (k) teplejšiemu; (vidím) teplejšie; (o) teplejšom; (s) teplejším;

(dve) teplejšie; (bez) teplejších; (k) teplejším; (vidím) teplejšie; (o) teplejších; (s) teplejšími;


(jedno) najteplejšie; (bez) najteplejšieho; (k) najteplejšiemu; (vidím) najteplejšie; (o) najteplejšom; (s) najteplejším;

(tri) najteplejšie; (bez) najteplejších; (k) najteplejším; (vidím) najteplejšie; (o) najteplejších; (s) najteplejšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2398 Teplý Vrch RS/BC gemer.
1773, 1786, 1808, 18631913 Meleghegy, 19201948 Melecheď, 1948– Teplý Vrch
Vrch p. Teplý Vrch

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TEPLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 5×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
BOJNÁ, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MALÉ RIPŇANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MLYNSKÝ SEK (obec LIPOVÁ), okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
VEĽKÉ DVORANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
...
V obci TEPLÝ VRCH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NADOKOVÁ 8×; KUPCOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; BABIC 6×; HAVRAN 6×; NADOK 6×; ROHÁR 6×; ANTAL 6×; IŠTVÁNOVÁ 5×; ANTALOVÁ 5×; IŠTVÁN 4×; GONDA 4×; POPROVSKÝ 4×; POPROVSKÁ 4×; KOVÁČOVÁ 4×; MARTINOVIČOVÁ 4×; ŠKYTOVÁ 4×; LOJKA 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; HRONEC 3×; BARI 3×; ZNÁMOVÁ 3×; PAZDÚR 3×; ŠÁNDOR 3×; RÁKOŠIOVÁ 3×; BOROŠ 3×; ALBERTUSOVÁ 3×; KOCHAN 3×; BENKOVÁ 3×; KRNÁČ 3×; ŠTUDENC 3×; AMRICH 3×; ŽILÍKOVÁ 3×; KARASOVÁ 3×; KIŠ 3×; DANIOVÁ 3×; FÁBRY 3×; SZABÓ 3×; HUDEC 3×; SUJOVÁ 3×; FARKAŠOVÁ 3×; ROHÁROVÁ 3×; GEMBICKÝ 3×; HRONECOVÁ 2×; GIERTLIOVÁ 2×; ŽILÍK 2×; BARIOVÁ 2×; LAKATOŠ 2×; PETROVSKÝ 2×; PETROVSKÁ 2×; BOROŠOVÁ 2×; SENDREIOVÁ 2×; KASPEROVÁ 2×; ELEK 2×; ŠÁNDOROVÁ 2×; RÁKOŠI 2×; CHROMEK 2×; LÁCOVÁ 2×; VAĽO 2×; BABICOVÁ 2×; ĽUPTÁK 2×; RADA 2×; GIERTLI 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; BERKYOVÁ 2×; BODNÁROVÁ 2×; BOTTO 2×; KUPEC 2×; MUCHOVÁ 2×; KIŠOVÁ 2×; KIŠŠ 2×; PSOTKA 2×; MIHALČIAKOVÁ 2×; SENDREI 2×; ŠTUDENCOVÁ 2×; BYSTRIANSKA 2×; ALBERTUS 2×; BYSTRIANSKY 2×; JANŠOVÁ 2×; KASPER 2×; GEMBICKÁ 2×; KIŠŠOVÁ 2×; KOVÁCS 2×; BOTTOVÁ 2×; MIHALČIAK 2×; FORGAČOVÁ 1×; FORGÁČ 1×; KÁNTOR 1×; ŽIŠKO 1×; TRNIK 1×; SUCHÁČ 1×; KUŽMA 1×; VETRÁK 1×; SEDLÁKOVÁ 1×; BOJTÁROVÁ 1×; PSOTKOVÁ 1×; KOCHANOVÁ 1×; BOŠELA 1×; RADIČ 1×; BODNÁR 1×; FODOR 1×; SZÁNTOVÁ 1×; ULICKÝ 1×; FÁBRYOVÁ 1×; SEDLÁK 1×; SZABÓOVÁ 1×; LAURO 1×; JANŠO 1×; HRONCOVÁ 1×; BOŠELOVÁ 1×; LOJKOVÁ 1×; BENKO 1×; AMRICHOVÁ 1×; SEGEDY 1×; POTONČOK 1×; LÁNYIOVÁ 1×; SUCHÁČOVÁ 1×; BALÁŽ 1×; FERTÖOVÁ 1×; OLEJNÍKOVÁ 1×; HORVÁTH 1×; LÁC 1×; PAZDÚROVÁ 1×; KOVÁČ 1×; VAĽOVÁ 1×; KARAS 1×; HAJDOVÁ 1×; KUPECOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor