Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj obce priezviská

teplý príd.

1. vzbudzujúci pocit tepla, op. studený: t-á voda, t. vzduch, t-é jedlo; t. dážď vlažný, vlahý; víno, pivo je t-é slabo chladené; t-é farby žltá, oranžová, červená; hut. t-á prevádzka spracúvanie kovov za tepla; meteor. t. front výbežok prehriateho vzduchu

2. chrániaci pred chladom, udržiavajúci teplo: t-é šaty, t-á obuv; t. byt

3. útulný, pohodlný: t. domov; t. kút útulné prostredie

4. pôsobiaci láskavo, prívetivo, srdečný, milý: t. pohľad, t-é slová

5. hrub. homosexuálny

voda ap. t-á ako lúh veľmi; expr. agent s t-ou vodou pobehaj; t-é hniezdočko príjemný domov; t-é miest(ečk)o výhodné postavenie, zamestnanie; ešte je to t-é práve dokončené;

za tepla príslov. výraz k 1: spracovať za t-a;

teplo

I. prísl. k 1, 2, 4 i vetná prísl. k 1: t. sa obliekať; t. sa usmiať; je t.

bolo mu t. okolo srdca cítil sa šťastný

II. teplo -a s.

1. jedna z foriem energie; stav medzi studeným a horúcim: slnečné t.; kvety potrebujú t.

2. príjemný, hrejivý pocit: t. domova

sedieť v t-e neriskovať;

tepelný príd.: t-á energia; t-á elektráreň; t-é hospodárstvo zabezpečujúce dodávku tepla; t-á vodivosť;

tepelne prísl.: t. izolovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
teplý
Teplý Vrch ‑ého ‑u L ‑om ‑u m.; Teplovršan ‑a mn. ‑ia m.; Teplovršanka ‑y ‑niek ž.; teplovršský

teplý -lá -lé 2. st. -lejší príd.

-lý/177466±45 1.80: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 123936→123930
+5
−12
ce/63177 minu/16966 ma/12042 z/4671 skve/2422 trva/2320 tep/2014 dokona/1999 uplynu/1808 nezávis/908 nece/842 býva/813 vese/810 (106/13138)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

homosexuál homosexuálny človek • pederasthrub.: buzerantteplýteploš


homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplýbuzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

porov. aj horúci

2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

teplý príd.

1. spôsobujúci na dotyk pocit tepla, vzbudzujúci pocit tepla (op. studený): t-á voda, t-é jedlo, t-é párky; t-á izba; t. vzduch; t-é počasie; t. večer; t. obklad; Žalúdok sa domáhal teplého (Žáry) teplého, vareného jedla; pren. t-á farba o žltej, oranžovej, červenej, ružovej farbe

hovor. posmeš. agent s t-ou vodou nevážny, nestály človek, pobehaj;

2. chrániaci pred chladom, zimou, držiaci teplo: t. kabát, kožuch, oblek; t-á obuv, t-á čapica;

3. srdečný, milý, láskavý, hrejivý; príjemne pôsobiaci: t. úsmev, t-é slová; oči plné teplého citu (Tim.); l-á radosť (Heč.); t. pohľad v očiach (Gab.); reťaz t-ých spomienok (Krno); Tichým a teplým hlasom mu dohováral. (Jaš.)

4. útulný, pohodlný: t. domov, t. kútik; t-é hniezdočko (Kuk.) útulný, milý domov; pren. teplé miestečko v. redakcii (Karv.) výhodné zamestnanie; vybojovať si teplé miesto (Urb.) dobré, výhodné postavenie;

5. hovor. nedávno vzniknutý, čerstvý: Hľa, tu som ti ju [novelu] doniesol, riadky sú ešte teplé. (Hruš.)

6. niž. hovor. homosexuálny

teplo p. teplý


teplosť p. teplý


teplý [te-, ce-] príd
1. majúci istú teplotu: prst prymetny pry počatku w octe teplem často drž; fyk roste w kraginach teplych (HL 17. st); calida aestas: teplé leto; apricitas: pekny čas teply (KS 1763); včilejši čas dokut ceply jest (N. SLAVKOV 1772 LP); krmnjky pak magu osobite stáť a w zime teplje byt (PL 1787); o tomto čase teple dni, teple noci z gasnosti pochadzegjce hrozno dozgeraiu (PR 18. st);
x. pren toto malo teplim perem gsem tu napsal (SK 1697) príjemným, srdečným; letu gest podobnj wek teplý mládenský (PoV 18. st) milý, príjemný
2. chrániaci pred chladom, udržiavajúci teplo: tsi nyét meszta v chisi tzepléj? (HPS 1752); magu sice meke a teple rucha, ale srdca twrde a studene (GK 1779)
L. t-á hrada parenisko: areola: mispet: tepla hrada (NP 17. st)
P. tpn Topla ( 1355), Tepla ( 1439 Trenčianska Teplá VSO); -o vetná prísl: prosim strani drewa na magjr, zebi Wasse Welikomoznost poslati raczila, pokud takto teplo stogi (MALŽENICE 1607); caleo: teplo mi gest (VT 1648); caleo: teply sem, teplo my gest (KS 1763); kapustu do wlchkeg, čerstwo zoraneg zemi, kdis gest oblačno a ťeplo, sat do hradi (PR 18. st); -o prísl: par nad njm (nad lúhom) gak nayteplegssie zniesti mužeš (RT 17. st); calide: teplo, hórko (KS 1763); w zime chlew ťeplo drš, slamu postileg (PR 18. st); -osť ž teplo, teplota: vwadlo srdce me, yak seno w teplosti (CC 1655); (srdce) teplosty plne a lygotagjcy se bez odpočynuty, žiwotnj oddech plodj (KoB 1666); trimeg to w ustawičneg teplosti dobre zapraweno aneb na pecy teplem až do dalsseg fixatij teg materiae; postaw gj (sklenicu) za 8 dnj do wlažneg teplosti (OCh 17. st); caliditas: teplost, horkost (KS 1763); wjno mjrne pite obžiwuge a občerstwuge prirodzenu teplost (VK 1764)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2398 Teplý Vrch RS/BC gemer.
1773, 1786, 1808, 18631913 Meleghegy, 19201948 Melecheď, 1948– Teplý Vrch
Vrch p. Teplý Vrch

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TEPLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 5×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
BOJNÁ, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MALÉ RIPŇANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
MLYNSKÝ SEK (obec LIPOVÁ), okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
VEĽKÉ DVORANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
...
V obci TEPLÝ VRCH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NADOKOVÁ 8×; KUPCOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; BABIC 6×; HAVRAN 6×; NADOK 6×; ROHÁR 6×; ANTAL 6×; IŠTVÁNOVÁ 5×; ANTALOVÁ 5×; IŠTVÁN 4×; GONDA 4×; POPROVSKÝ 4×; POPROVSKÁ 4×; KOVÁČOVÁ 4×; MARTINOVIČOVÁ 4×; ŠKYTOVÁ 4×; LOJKA 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; HRONEC 3×; BARI 3×; ZNÁMOVÁ 3×; PAZDÚR 3×; ŠÁNDOR 3×; RÁKOŠIOVÁ 3×; BOROŠ 3×; ALBERTUSOVÁ 3×; KOCHAN 3×; BENKOVÁ 3×; KRNÁČ 3×; ŠTUDENC 3×; AMRICH 3×; ŽILÍKOVÁ 3×; KARASOVÁ 3×; KIŠ 3×; DANIOVÁ 3×; FÁBRY 3×; SZABÓ 3×; HUDEC 3×; SUJOVÁ 3×; FARKAŠOVÁ 3×; ROHÁROVÁ 3×; GEMBICKÝ 3×; HRONECOVÁ 2×; GIERTLIOVÁ 2×; ŽILÍK 2×; BARIOVÁ 2×; LAKATOŠ 2×; PETROVSKÝ 2×; PETROVSKÁ 2×; BOROŠOVÁ 2×; SENDREIOVÁ 2×; KASPEROVÁ 2×; ELEK 2×; ŠÁNDOROVÁ 2×; RÁKOŠI 2×; CHROMEK 2×; LÁCOVÁ 2×; VAĽO 2×; BABICOVÁ 2×; ĽUPTÁK 2×; RADA 2×; GIERTLI 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; BERKYOVÁ 2×; BODNÁROVÁ 2×; BOTTO 2×; KUPEC 2×; MUCHOVÁ 2×; KIŠOVÁ 2×; KIŠŠ 2×; PSOTKA 2×; MIHALČIAKOVÁ 2×; SENDREI 2×; ŠTUDENCOVÁ 2×; BYSTRIANSKA 2×; ALBERTUS 2×; BYSTRIANSKY 2×; JANŠOVÁ 2×; KASPER 2×; GEMBICKÁ 2×; KIŠŠOVÁ 2×; KOVÁCS 2×; BOTTOVÁ 2×; MIHALČIAK 2×; FORGAČOVÁ 1×; FORGÁČ 1×; KÁNTOR 1×; ŽIŠKO 1×; TRNIK 1×; SUCHÁČ 1×; KUŽMA 1×; VETRÁK 1×; SEDLÁKOVÁ 1×; BOJTÁROVÁ 1×; PSOTKOVÁ 1×; KOCHANOVÁ 1×; BOŠELA 1×; RADIČ 1×; BODNÁR 1×; FODOR 1×; SZÁNTOVÁ 1×; ULICKÝ 1×; FÁBRYOVÁ 1×; SEDLÁK 1×; SZABÓOVÁ 1×; LAURO 1×; JANŠO 1×; HRONCOVÁ 1×; BOŠELOVÁ 1×; LOJKOVÁ 1×; BENKO 1×; AMRICHOVÁ 1×; SEGEDY 1×; POTONČOK 1×; LÁNYIOVÁ 1×; SUCHÁČOVÁ 1×; BALÁŽ 1×; FERTÖOVÁ 1×; OLEJNÍKOVÁ 1×; HORVÁTH 1×; LÁC 1×; PAZDÚROVÁ 1×; KOVÁČ 1×; VAĽOVÁ 1×; KARAS 1×; HAJDOVÁ 1×; KUPECOVÁ 1×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale že je teplá mais qu'elle est tiède
je počasie veľmi teplé le temps est très chaud
je teplý, zajedol som est chaude, j'ai mangé
približne 250 ml teplej vody environ 250 ml d'eau chaude
približne 300 ml teplej vody environ 300 ml d'eau chaude
prúd teplej vody, známy courant d'eau chaude connu
teplej alebo studenej vode l'eau chaude ou froide
teplej a studenej vode l'eau chaude et froide
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu