tenkrát, tenkráte zám prísl 1. ukazuje na minulosť, vtedy, v tom čase: gjni geho dielni bratia tam sucze lazi tenkrat skosili (D. JASENO 1754); tenkraty doma nebol swedek, ale prinducze domow, počul, že wozy takowe do hor pre drewo nebyly dopustene (V. JACOVCE 1756); žáden tenkráte o púlnocy nestáwal k modlenj (SlK 1766-80) 2. vyj. časovú postupnosť, potom, nato: (kuruci) na rajeczky kostel maly uderit, mezitim w ustrety maly panske wozy doloženym statkom a z truhlamy, a tak na tom tenkrát prestaly (JASENICA 1710); tenkrate kwiliti bude wssecko pokoleni zeme (MS 1758); vtedi jeďiňe, kďiž z Renaitem o veci takéj zeňeprázdňeňí mala, zbadala opovážlivosť jeho, tenkrát teprv, neb príliš pochopitedlňe mlúvil (BR 1785)