tenký príd.
1. majúci malú hrúbku, op. hrubý: t. papier, t-á látka, t-á vrstva niečoho; t-é nohy, t. krk; anat. t-é črevo
2. expr. (o ľuďoch) štíhly, chudý: vysoký, t. chlapec; t. v páse
3. (o zvuku) vysoko, obyč. slabo, jemne znejúci: t. hlas, t-é zahvizdnutie
4. expr. skromný, biedny (čo do množstva): t. obed, t-á výživa
● mať t-é → uši;
tenko prísl.: pero t. píše; t. spievať;
tenkosť -i ž.
natenko, pís. i na tenko prísl.
tenko 2. st. -nšie prísl.
natenko, pís. i na tenko prísl. 1. ▶ na tenké plátky, kúsky; op. nahrubo, na hrubo: n. nakrájaná šunka, cibuľka; mäso narežeme n. 2. ▶ na malú hrúbku, tenkou vrstvou; op. nahrubo, na hrubo: cesto n. rozvaľkáme; tortu dookola n. potrieme krémom; plech n. vymastíme maslom
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
natenko, pís. i na tenko na tenké kúsky; na malú hrúbku (op. nahrubo) • tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrájané rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekvárom • jemne • najemno, pís. i na jemno: jemne, najemno pokrájaná šunka • expr.: natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď.: natenučko, natenunko nastrúhaný syr
špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku
porov. aj špicatý
tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo) • natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámu • ľahko • slabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečení • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško • natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto
2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom • fistulovo: spieva tenko, fistulovo • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha
porov. aj tenký 3
3. porov. tenký 2
tenko p. tenký
tenký, 2. st. tenší príd.
1. (o veciach) majúci malú, nepatrnú hrúbku, vonkajšími rozmermi úzky (op. hrubý): t-á čiara, t. papier, t-é vlákno, t-á niť; t. vlas; t-á stena, doska; t. ľad; t-á vrstva niečoho, t-á látka; t-á knižka; t-é nohy, prsty; anat. t-é črevo
● hovor. mať tenké uši všetko počuť; chytiť robotu za tenší koniec menej robiť;
2. expr (o ľuďoch) chudý, štíhly, vytiahnutý: ten. ký, vysoký bledý chlap (Bedn.); Narástol z neho tenký, bledý chlapec. (Taj.) Chudá som ako trieska, tenká ako prút. (Tim.)
3. (o hlase, zvuku) vysoko, piskľavo al. slabo jemne znejúci: t. hlas; t. cengot zvončeka (Letz); t-é hvizdnutie; Tenko zabľačia ovce. (Ráz.-Mart.)
4. expr. slabý, mizerný, biedny (vzhľadom na množstvo): Ich výživa bola veru tenká, skoro žobráctvu podobná. (Kuk.) Bolo počuť šušťanie tenkého dažďa. (Jes.) pren. ženy s tenkými nervami (Heč.) so slabými;
na tenko; tenko, 2. st. tenšie prísl. t. narysovaná čiara, t. spievať; múku na t. melie (Kuk.) jemne;
tenkosť, -ti ž.