Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tenis -u m. šport. hra s loptou odrážanou pomocou rakety ponad sieť: hrať t.; stolný t. hraný s celuloidovou loptičkou na stole, pingpong;

tenisový príd.: t-á lopta, raketa; t. turnaj;

tenista -u m. športovec hrajúci tenis;

tenistka -y -tiek ž.

tenis -u m. ‹a < f› šport.

1. hra dvoch al. štyroch hráčov s loptičkou odrážanou raketou na ihrisku rozdelenom sieťou

2. stolný t. hra dvoch al. štyroch hráčov s malou loptičkou odrážanou raketami ponad sieťku na stole, table-tennis, pingpong;

tenisový príd.: t-á raketa; t. kurt, turnaj; t-á dvojhra, štvorhra; lek. t. lakeť bolestivé natiahnutie úponu ťahača (svalov) ruky;

tenisovo prísl.

tenis, -u m. šport. hra, pri ktorej dvaja al. štyria hráči raketami odrážajú loptu cez. nízku sieť do súperovho poľa; stolný t. hraný s celuloidovými loptičkami, pingpong;

tenisový príd.: t. dvorec, kurt; t-é ihrisko, t-á lopta; t-á raketa; t. turnaj; t. úbor

(jeden) tenis; (bez) tenisu; (k) tenisu; (vidím) tenis; (hej) tenis!; (o) tenise; (s) tenisom;

(štyri) tenisy; (bez) tenisov; (k) tenisom; (vidím) tenisy; (hej) tenisy!; (o) tenisoch; (s) tenismi;