Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma priezviská

ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, neživ. ten, s. to L tom I tým ž. G, D a L tej AI tou mn. m. živ. tí, neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, neživ., ž. a s. tie L tých I tými zám. ukaz.

1. ukazuje na prítomnú osobu, vec: čo tu chce t. človek? je to tá blondína v čiapke; to slovo prečiarkni

2. odkazuje na osobu, vec a) už spomínanú al. známu zo súvislosti; v dvojici t. – tento označ. vzdialenejšiu osobu, vec, v dvojici t. – onen bližšiu z dvoch osôb, vecí: hlavné znaky sa nemenia, tie ostávajú; s tým prípadom som skončil; jemu sa nepáčili ani tí, ani títo; zvolí t. alebo onen spôsob b) pomenúvanú vo vytýčenom vetnom člene al. spojením s 3. st. príd.: otec, t. je už raz taký; nestrpí ani t. najmenší odpor c) ktorej označenie je bližšie určené prísudkovou al. prívlastkovou vetou (má význ. zám. taký): nie je t., čo býval; nepatrí k tým (ľuďom), čo veľa rozprávajú; som tej mienky, toho názoru, že treba už začať

3. ukazuje na práve prebiehajúci čas al. odkazuje na časový úsek spomínaný v kontexte: tej noci si už neoddýchne; v tom roku bolo veľmi sucho; od tých čias, čo, ako odišli odvtedy; v tom čase, keď študoval vtedy; za ten čas, čo, kým boli preč zatiaľ

4. pri dôraze je synonymné so zám. on al. ho nahrádza (pri odkaze na veci): zvedavý je, čo žena, čo tá povie na to; umy obloky, nechaspoň tie čisté

5. expr.citový význ., pričom a) vyj. nespokojnosť, neľúbosť, počudovanie, nadšenie (obyč. vo zvol. vetách): čo bude s tým obedom?! tá potvora! a tých kvetov! ten výhľad! b) zastupuje osob. zám. 3. os.: neboj sa, t. sa nestratí, ten má smelú povahu

6. je súčasťou spojkových a príslov. výrazov: z toho dôvodu, z tej príčiny, s tým cieľom, aby preto; pri tej príležitosti pritom; tým spôsobom tak

7. iba to a) všeobecne, súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje al. odkazuje na osobu, vec, jav: kto je to? si to naozaj ty? kedy to bolo? to je pekný kabát; to všetko je vaše; teraz príde to hlavné; hovor. robiť, to sa mu nechce; uspokoj sa s tým, čo máš; čo tým sleduješ? hovor. expr. čo ťa do toho! b) expr.citový význ., vyj. nadšenie, nevôľu, opovrhnutie: to je nádhera! koho to obhajuješ! nevie to nič a ide ťa poúčať! c) hovor. má spájaciu funkciu: uviedol pár faktov, to ako na vysvetlenie; opakované to to (pri vymenúvaní) má význ. raz – raz, i – i: to jeden, to druhý pribehol; stále je robota, to variť, to prať, to okolo detí; je súčasťou spájacích výrazov miesto toho, aby; napriek tomu, že; vďaka tomu, že

ten alebo onen ktokoľvek; to alebo ono všeličo; ten a ten istá, bližšie neurčená osoba, niekto, ktosi; to a to istá, bližšie neurčená vec, niečo, čosi; je → tam toho; dosť na tom; už má toho → dosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tamto ten, tamto tá, tamto to zám.
ten istý, tá istá, to isté zám.
ten, tá, to m. a s. G toho D tomu A m. živ. toho, m. neživ. ten, s. to L tom I tým, ž. G, D a L tej AI tou mn. m. živ. tí, m. neživ., ž. a s. tie G tých D tým A m. živ. tých, m. neživ., ž. a s. tie L tých I tými

top ten t. tenu m. ‹a› publ. desať najlepších na rebríčku úspešnosti v istom odbore: t. hudobných albumov za predchádzajúci mesiac

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovtedy ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod.; do toho času, do tých čias • dotiaľpotiaľtak dlho: neboj sa, dovtedy, dotiaľ sa vrátia; potiaľ, tak dlho vyskakoval, kým si nezlomil nohuzatiaľhovor. za ten čas: možno sa vojna zatiaľ, za ten čas skončínár. zatým (Jégé)


hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hocktoktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hocktokaždýktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byťexpr.: kdektokadekto: kdekto, kadekto sa tam dostanevšelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovaťhovor.: bárktobárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovaťten alebo onenten či onen: pomôcť môže ten či onenzried.: ledaktoktolenkoľveknár.: leciktotrebársktofraz.: čert alebo diabolčert-diabol


kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1


odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký


tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ten istý p. ten


ten, tá, to1, 2. p. m., str. toho, ž. tej;

3. p. m., str. tomu, ž. tej;

4. p. m. toho, str. to, ž. tú;

6. p. m., str. (o) tom, ž. (o) tej;

7. p. m., str. tým, ž. tou;

mn. č. živ. tí, m. neživ., ž., str. tie;

2. p. tých;

3. p. tým;

4. p. m. živ. tých, m. neživ., ž., str. tie;

6. p. (o) tých;

7. p. tými zám. ukaz.

1. ukazuje na blízky, prítomný predmet (osobu, zviera, vec) pomocou posunku (v priamej reči) al. pomocou rozlišovacieho určenia, ktorým je obyč. zhodný al. nezhodný prívlastok: Po čom tie mládky, tetuška? (Žáry) Idem pozrieť ten náš budúci kostol. (Urb.) Ohýbate chrbát pred tými hore. (Zgur.) „Da, da“ — povie zrazu ten s tou ruskou čiapkou. (Pláv.)

2. pri výrazoch vyjadrujúcich časové pojmy ukazuje na najbližší al. práve prebiehajúci čas; tento: toho roku je veľká zima; Tej noci na vás čakať budem. (Kub.) Ale tej zimy je nejaký nanič. (Taj.); v tú chvíľu, v tej minúte, v tom okamihu hneď, ihneď: Chce byť v tej minúte umytý. (Gab.)

3. odkazuje na známy predmet, o ktorom sa už hovorilo al. ktorý sa pomenúva až neskôr; vytýčený vetný člen a základný výraz v prístavku zároveň zdôrazňuje: pri tej príležitosti o ktorú ide; v tom zmysle aký z niečoho vyplýva; Vtom zbadal predavača novín Sergia. Ale ten mu zďaleka kričal ... (Žáry) Ach, jak je hnusný ten ich spôsob života, bez hanby, bez citu, bezo cti. (Fr. Kráľ) Ale naši chlapi, tí by od strachu onemeli. (Zgur.) Otec, ten len žmurká. (Pláv.) Zurčí si Hron, tá rieka hravá, vlnky si zháňa z hlbín hôr. (Pláv.)

z toho dôvodu, z tej príčiny preto; tým spôsobom, hovor. tým činom tak, takto;

4. odkazuje na niekoho al. niečo, čo sa bližšie určuje al. rozlišuje vedľajšou vetou: byť tej mienky, toho názoru, že ...; s tým rozdielom, že ...; Podporujú toho, kto musí preč odísť. (Kuk.) Bol z tých, čo nehovorili. (Hor.) Pôjdem ja v tú stranu, v ktorú havrany leteli. (Bedn.) Kto svoje srdce do dna neprebádal, ten nevie, čo je radosť a čo žiaľ. (Štítn.)

s tým cieľom, aby... preto;

5. pri názvoch časových pojmov odkazuje na časový úsek, o ktorom sa hovorilo v kontexte al. o ktorom hovorí nasledujúca vedľajšia veta: Toho večera dlho nemohli zaspať. (Ondr.) Po rozsadzi v tú nedeľu už budú [nohavice] na tebe. (Kuk.); od tých čias, od tej doby, ako (čo) ... odvtedy; do tých čias, do tej doby, kým (čo, ako) ... dovtedy; v tom čase, v ten čas, v tú dobu, keď (čo, ako) ... vtedy; za ten čas, za tú dobu, ako (čo, kým) zatiaľ;

6. spodstatnené (bez prívlastku) korešponduje s osob. zám. on, ona, ono, pričom vyjadruje aj citový dôraz: Prečo mi [stará mati] nenadštrkli, prečo sa jej sami neopýtali ...? Ti sú mi vina. (Taj.) Oprel oči na neho. Ale ten sa spokojne díval oknom. (Hor.) Od rána mu vŕtalo v hlave, načovlastne prišla. (Laz.)

7. expr. dodáva výrazu a aj celej vete rozličné citové zafarbenie, pričom a) zdôrazňuje všeobecne al. len subjektívne známe veci: Hrdo si tá Tatra vyzerá dohora. (Hviezd.) Ani si len toho dohánu nedožičí za ne [peniaze]. (Kuk.) Furták ten Alex. Dobre to narafičil. (Urb.) S tými krčmami ďaleko nezájdeš. (Min.) Bola by sa radšej pod tou čiernou zemou videla (Taj.) bola by radšej mŕtva.

nikto, nič na tom svete vôbec nikto, vôbec nič; za ten (šíry) svet vôbec, ani za nič; z tej duše veľmi, zo všetkých síl; si ako na tej dlani nemáš nič; b) v zvolacích vetách vyjadruje obdiv, rozhorčenie, začudovanie a pod.; opakovaním sa stupňuje citové zafarbenie: Ach tá Dora, tá Dora! Tá vážnosť, s akou ide za oltár! (Kuk.) A tí jazdci! Pol telom sú prirastení ku koňom. (Urb.) Tá dnešná mládež! (Laz.) Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu. (Kuk.); c) stupňuje pejoratívnosť výrazov, nadávok a pod.: Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá, tá udavačka. (Stod.) Hej, tá cundra to vlastne všetko navarila. (Žáry); d) pri superlatíve zdôrazňuje a rozlišuje: Všetky vysekal nemilosrdne. Najviac dostala vždy tá najkrajšia. (Ondr.) To najhoršie si o dievčati šepkali. (Taj.); e) hovor. (v spojení s neurč. zám.) vyjadruje zľahčujúci al. ľahostajný vzťah hovoriaceho ku skutočnosti: Potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku. (Zgur.) I pre mňa nájdite nejaký ten osoh. (Pláv.) Pribudlo mi niekoľko šedivých vlasov a dáka tá vráska pod očami. (Zúb.)

8. hovor. expr. nahrádza zám. taký, toľký a ukazuje al. odkazuje na kvalitu i kvantitu. Jej svalstvo zmäklo a nemalo tej pružnosti. (Jégé) Načo tie hnevy! Čo sa stalo, to sa neodstane. (Vaj.) Poznám ho za tie roky. (Smrč.)

9. zried. rovnaký, taký istý: Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala. (Taj.)

10. hovor. v spojení s príd. al. privl. zám. zastupuje podst., ktoré možno doplniť podľa kontextu: Možno chcel tej svojej zaimponovať. (Bedn.) Budeme kývať a spievať tú našu. (Žáry) Keď nájde na nebi medzi toľkými tisícami hviezd tú pravú, prečo by nenašiel medzi stovkami ľudí mňa? (Zúb.)

11. ten istý, tá istá, to isté, zastar. ten samý, tá samá, to samé zám. stotožňovacie má zosilnený význam; o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; totožný, rovnaký: toho istého roku, za ten istý čas, v tej istej chvíli, ten islý človek; tým istý m spôsobom; robiť stále tie isté chyby; to isté platí o ...; do tej istej miery; Otvoril bol v ten samý deň ráno starú skriňu. (Vaj.); hovor. expr. jeden a ten istý ten istý;

12. čím ... tým (vo funkcii spojovacieho výrazu) p. čím;

13. ten a ten, tá a tá, to a tovýznam blízky neurč. zám. a znamená niekoho známeho, niečo známe, koho al. čo nemusíme al. nechceme bližšie určiť, pomenovať: Kapitán ten a ten tej a tej lodi bol v nebezpečenstve. (Kuk.) My sme ti a ti a to a to chceme. (Tat.)

14. stojí proti zám. onen a poukazuje na bližšiu z dvoch osôb al. vecí: Číslice možno prideliť do tej alebo onej rubriky. (Vaj.) Na každom prste mali inú bábku, poťahovali raz tú, raz onú. (Urb.)

ten alebo onen niekto; ktokoľvek;

15. kniž. ten-ktorý p. ten-ktorý;

16. kto-ten, ktorý-ten p. kto, ktorý

Morfologický analyzátor

tenúť nedokonavé sloveso
(ja) teniem VKesa+; (ty) tenieš VKesb+; (on, ona, ono) tenie VKesc+; (my) tenieme VKepa+; (vy) teniete VKepb+; (oni, ony) tenú VKepc+;

(ja som, ty si, on) tenul VLesam+; (ona) tenula VLesaf+; (ono) tenulo VLesan+; (oni, ony) tenuli VLepah+;
(ty) teň! VMesb+; (my) teňme! VMepa+; (vy) teňte! VMepb+;
(nejako) tenúc VHe+;
ten_1 ten ten_2 ten

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TEN CATE sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor