tenže, táže, tože G m. a s. tohože, ž. tejže zám. ukaz. kniž. zastaráv. ten istý: v tomže prípade
tenže G mužský a stredný tohože G ženský tejže pl. N mužský živ. tíže pl. N mužský neživ., ženský a stredný tieže G týchže, táže, tože zám. ukazovacie substantívne i adjektívne
tenže, táže, tože, mn. č. tíže, ž. i str. tieže [vysl. t-] zám. ukaz. kniž. (ten zosilnené nesamostatnou časticou -že) ten istý, ten, o ktorého ide, práve ten: Vyučili sme sa remeslu u tohože majstra. (Kuk.) Stretli sme tohože baču. (Taj.) Od počiatku do konca táže umelecky istá ruka. (Vlč.)
táže p. tenže
tenž, tenže, týž zám ukaz ten zosilnené nesamostatnou časticou -ž(e): protoz tyz T. Waczkowicz zadal gest nowe rady; dotud, pokawadz by tuz summu 76 zlattych polozil a zaplatil (ŽK 1468; 1469); Ssandr a Mikulass z Nedeze a Mikulass Maly z teyz (s. l. 1520 SČL); a tenz gisty Mikulass Zabiyak bude powinnowatt po ssesti zlattych pokladati syrotam (ŽILINA 1556); toho, ktery touže sekerou proti uradnjkowi powstati se opowažil; slissela ponosuwanja tjchže sestar (TURIEC 1748; 1774); juš nam ani nemožne nadalej za tuž vodu jakoš trusy vozit (MEDZIBRODIE 1776 LP); w tegze meg powinosti a grobarstwi chcem sprawedliwe a werne sluzit (PREŠOV 18. st)