temeno -mena -mien s.
1. vrchná časť hlavy: holé t.
2. vrchol niečoho, najmä vrchu: vystúpiť na t. vrchu;
temenný príd.: anat. t-á kosť;
temienko -a -nok s. zdrob.
temeno -na temien s.
temeno 1. vrchná časť hlavy: holé temeno • star. al. poet. temä • hovor. vrchhlava: čiapka na vrchhlave
2. p. vrchol 1
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
temeno (bás. a zastar. i temä), -mena, -mien str.
1. vrchná časť hlavy, vrchol hlavy: Jednou rukou podvihol si klobúk a druhou škrabal sa na temene. (Taj) Igorovi a Eve mráz prechodil po temene hlavy. (Jaš.) Rukou prihladil si temä. (Pláv)
2. najvyššia časť niečoho, obyč. vrchu; vrchol, vrcholec: t. skaly (Hor.); Náhle sme zdolali aj tento vrch a prišli sme na jeho temeno. (Fig.) Snehové záveje pokrývali temená horstva. (Hruš.) Bradlá hrdo vztyčujú svoje temená. (Dobš.);
temenný príd.: anat. t. lalok, t-á kosť;
temiačko. -a, -čok str. zdrob. expr. ľud.;
temienko, -a, -nok str. zdrob. expr.
temä, temeno [-me-, -mä-] s vrchná časť hlavy: geho kamenem welikim wrch hlawy w tema na zabitie uderil (ŽILINA 1658); totižto po temanom gest zmisl wsseckym wecem obecnj (KoB 1666); sincicaput: těmeno (VTL 1679); mluwyla pred nu, že ge Hruby Jano y (s) swogou ženou strigacž a že gim na temany bude prisahat; y na geho tyemany hotowa ge prisahu položit (KRUPINA 1695; 1740); vertex capitis: temeno (PD 18. st); umy nejprw tema a potom cele telo; na teme a čelo priložit (LR3 18. st); -ný príd: ličnj, těmennj zubowé (WU 1750); temienko dem: sswy a teménko (:fontanella:); sswy a temjenko hlawy (ZK 1777)
temienko p. temeno