telo, -a, tiel str.
1. živočíšny organizmus, najmä ľudský v jeho vonkajších, fyzických formách: ľudské t.; živé, mŕtve t.; zdravé, choré, bezvládne, slabé t.; štíhle t.; holé t., otužilé t., časti t-a; držanie t-a; ublížiť niekomu na t-e; pookriať na t-e aj na duši; triasť sa na celom t-e; je prítomný iba t-om nedáva pozor na to, čo sa okolo neho deje, myslí na iné; stáť t. pri t-e tesne vedľa seba; šport. hra na t. tvrdá hra; V zdravom t-e zdravý duch. (úsl.)
● (celým) t-om a (celou) dušou celou svojou bytosťou, so všetkými silami; byť s niekým jedno t. a jedna duša byť úzko spätý; telom-dušou niečo robiť oduševnene, s chuťou, s nadšením; hovor. mať česť v t-e byť čestný, svedomitý; žilky mu hrajú v t-e je veselý; držať nie. koho na tri kroky od t-a v potrebnom odstupe; pren. bojovať s t-om premáhať zmyselnosť, žiadostivosť; náb. t. Pána, Božie t. v kresťanskej vierouke al. v niektorých kresťanských náboženstvách premenená hostia; cirk. Božie T. cirkevný sviatok;
2. odb. podstatná, hlavná časť niečoho: anat. t. jazyka, t. žalúdka; bot. rastlinné t.; t. stromu; tech. t. lode, t. granátu;
telový príd.
1. patriaci telu, nachodiaci sa v tele: t-á dutina;
2. majúci farbu ako ľudské telo: t-é pančuchy;
tielko1, -a, -lok i telíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. k 1: útle, detské t.