telo -a tiel s.
1. organizmus, najmä ľudský, vo svojej materiálnej podobe: ľudské, rastlinné t., živé, mŕtve t., držanie t-a; triasť sa na celom t-e; (ťažké) ublíženie na t-e; šport. hra na t. tvrdá hra
2. odb. podstatná časť niečoho: t. vrtáka, ložiska, t. oštepu
● t-om aj dušou a) úplne b) oduševnene; (držať niekoho) na → tri kroky od t-a; chrániť niekoho, niečo vlastným t-om oddane;
telový príd.: t-é dutiny v tele; t-á farba ako telo; t. sprej na telo;
tielko -a -lok s.
1. zdrob. k 1
2. tričko, obyč. s výstrihom a bez rukávov: nosiť t. pod košeľou;
telíčko -a -čok s. zdrob. expr. k 1
telo tela tiel s.
organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinec • tvor: jednobunkový organizmus, tvor • telo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťaž • kniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo
telo živý organizmus, najmä vo svojej vonkajšej podobe a prejavoch; odb. podstatná časť niečoho • kniž. korpus: kríž s korpusom; telo, korpus lode • hovor. pejor. telivo (veľké ľudské telo)
telo, -a, tiel str.
1. živočíšny organizmus, najmä ľudský v jeho vonkajších, fyzických formách: ľudské t.; živé, mŕtve t.; zdravé, choré, bezvládne, slabé t.; štíhle t.; holé t., otužilé t., časti t-a; držanie t-a; ublížiť niekomu na t-e; pookriať na t-e aj na duši; triasť sa na celom t-e; je prítomný iba t-om nedáva pozor na to, čo sa okolo neho deje, myslí na iné; stáť t. pri t-e tesne vedľa seba; šport. hra na t. tvrdá hra; V zdravom t-e zdravý duch. (úsl.)
● (celým) t-om a (celou) dušou celou svojou bytosťou, so všetkými silami; byť s niekým jedno t. a jedna duša byť úzko spätý; telom-dušou niečo robiť oduševnene, s chuťou, s nadšením; hovor. mať česť v t-e byť čestný, svedomitý; žilky mu hrajú v t-e je veselý; držať nie. koho na tri kroky od t-a v potrebnom odstupe; pren. bojovať s t-om premáhať zmyselnosť, žiadostivosť; náb. t. Pána, Božie t. v kresťanskej vierouke al. v niektorých kresťanských náboženstvách premenená hostia; cirk. Božie T. cirkevný sviatok;
2. odb. podstatná, hlavná časť niečoho: anat. t. jazyka, t. žalúdka; bot. rastlinné t.; t. stromu; tech. t. lode, t. granátu;
telový príd.
1. patriaci telu, nachodiaci sa v tele: t-á dutina;
2. majúci farbu ako ľudské telo: t-é pančuchy;
tielko1, -a, -lok i telíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. k 1: útle, detské t.
telíčko p. telo
telo [te-, ce-] s 1. živý organizmus, najmä ľudský vo svojej hmotnej podobe: powstanem na sudny den a puogdem do nebes s tielem y z dussy (ŽK 1473); poruc[am] nayprwe telo swe zemy a dussy Panu Bohu (TRNAVA 1550); blechy zwlasst pri tele, muchy zas pri stole (BV 1652); nemaiu nysst, tylko dussa w tele (LUKOV 17. st); tzalé tzelo szamá rana, krev jak voda vipustsená (HPS 1752); kdiž giž telo s neho padat počalo, zawolal felčera (TURIEC 1777); x. pren pre gaku pričinu sj swe vlastne telo a krw zamordowala? (PUKANEC 1739) dieťa L. t. Pána, t. Krista Pána, Božie t. cirk jeden zo symbolov sviatosti Večere Pánovej: kostel Boziho tiela (ŽK 1489) ako patrocínium; zapisugem puol zeme pod Chrastiu a luku wsseczku w Bratstwo Bozyho tiela po mey smrti (P. ĽUPČA 1509); pod spusobom chleba dawa se tebe prawe tielo Kr[ist]a Pana (BAg 1585); ťelo Krystowo, t. g. cyrkew musi miťy takich, kterich Krystus ustanowil, wzdelawateluw sweho ťela (TP 1691) cirkev; Božie t., T. Božie cirk sviatok Božieho tela, štvrtok po sviatku Sv. Trojice: w jarmark Božiho tiela dali sserhowj jarmecžniho d 12 (ŽILINA 1585); tu nedely po Božym tyele; s keruzto koruchwu wssickny bratie v cechu zustawagicy na Bozie tielo prigdu na processiu (CA 1663); ( 1675); w den negswetegssiho Tela božiho (PRIEVIDZA 1764); stydlivé t. pohlavné orgány: a wrchny kožu stydliweho ťela necháli rósti a pridali sa k pohanom (KB 1757); coles: stjdliwé čloweka ťelo, článek, muzsky úd; vulva: žiwot žeňsky, maternjk, stydliwé telo (KS 1763); rak na t-e med rakovina: rak na tele, diwe maso swrbenj pobizegu (KoB 1666); pokutovať, trestať na t-e práv trestať telesným trestom: pre takowu kradez na priklad ginich ma sa na tele pokutowat (S. ĽUPČA 1735); gestli kdo czo zaslužj, na tele s palicamj, s kladou anebo s trlicou nech trestan bude (S. ĎARMOTY 1742); daju nas p. urednici trestat na tele i na robote (U. PODHRADIE 1776 LP); predávať svoje t. prostituovať: ona žadnu mzdu za tela sweho prodawanj hledati práwo nema (PUKANEC 1790) F. od strachu mnohokrate mras telo prechodi (GŠ 1758) o mrazení, zimomriavkach; wsseckym ťelem se trasem, potrásám se celym ťelem (KS 1763) o triaške 2. pohlavný orgán, pohlavie: obrezal telo neobrézka geych hned w tem dňy (KB 1757); hermaphroditus: mjssanec, kdo má y mužské y žénské ťelo; praeputium: obrezek, neobrezek muzského ťela, predny kožsska (KS 1763) 3. živočíšny druh: samec y samica s každého ťela doňútra (do korába) wessli, gako mu byl Pán prikázal; a nebude wjceg wod potopi, aby zahlaďowali wssecko ťelo (KB 1757) 4. trojrozmerný hmotný útvar al. celok: obratme sobe zrenj wzhuru na tela nebeska, obratme na zemska, wssudj nestalost, wssudj promena (LP 1769); když regimenty, corpa neb tela, slobodne rabugjcý batallioni a corpi ku armádě massirugu (Kur 1782); -íčko, tielko dem k 1: corpusculus: télko (KS 1763); z telička mlyko z krwu zmichane tieklo (PeP 1771)
teľo zám čísl ukaz vsl ukazuje na kvantitu, množstvo: (roboty) stwirtnik stwarczinu telo odbiwal cso czely sedlak (JAKUBANY 1773)
tielko p. telo
zámenie [-í] s náb zámena, premenenie tela a krvi Kristovej na chlieb a víno pri sviatosti: že kďiž Kristus P. rékel: Toto gest Telo mé, skrz zámeňj toto rozumil to, čo w rukách držal, anebožto chléb; a né gako bi zámenj to k ménu Telo patrilo (BN 1796)