teleskop -u m. fyz. hvezdársky ďalekohľad;
teleskopický príd.
1. k teleskop: t-á sústava
2. (o rúrach) dajúci sa zasúvať do seba: t-á anténa; motor. t-á vidlica, t. tlmič špeciálne perovanie vozidiel
teleskop [t-] -pu pl. N -py m.
teleskop -u m. ‹g›
1. fyz., astron. astronomický ďalekohľad, zvyčajne zrkadlového typu reflektora, refraktor
2. jad. fyz. sústava čítačov jadrových častíc usporiadaná tak, že umožňuje zisťovať energiu, prípadne ďalšie charakteristiky častíc
ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľad • hovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukerom • astron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad) • fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad) • opt. triéder (dvojitý ďalekohľad)
teleskop p. ďalekohľad
teleskop, -u m. fyz., astron. ďalekohľad (hvezdársky);
1. týkajúci sa teleskopu;
2. tech. dajúci sa zasúvať (o rúrach): t-é perovanie (napr. na motocykli);
teleskopicky prísl.