telefonovať nedok. dorozumievať sa pomocou telefónu; telefonicky volať: t. s priateľom, priateľovi; t. na sekretariát, t. po lekára
telefonovať nedok. ‹g›
1. (~; komu; s kým; kam) dorozumievať sa, hovoriť telefonicky
2. aj dok. (čo, komu) telefonicky oznamovať, oznámiť
telefonovať p. volať 4
volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku
2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú
3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu
4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny
5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou
6. p. žiadať 1
telefonovať, -uje, -ujú nedok.
1. hovoriť, dorozumievať sa pomocou telefónu;
2. (komu i bezpredm.) telefonicky volať: t. priateľovi; Každý jej telefonoval do internátu. (Tat.) Telefonoval po žandárov. (Fr. Kráľ);
dok. zatelefonovať