telefón, -u m.
1. zariadenie na prenášanie zvuku (reči) na diaľku pomocou elektrického vedenia: domáci t., poľný t.; zavolať niekoho, oznámiť niekomu niečo t-om; dať si zaviesť t.;
2. hovor. vlastný prístroj nachádzajúci sa v miestnosti, obyč. na stole; slúchadlo tohto prístroja: t. zvoní; zdvihnúť t. (Lajč.); chytiť do ruky t. (Stod.); volá (niekoho) t. niekoho volajú telefónom;
3. hovor. telefonický rozhovor, telefonát: mať t., prevziať za niekoho t., vybaviť t.;
telefonický príd. prenášaný telefónom, umožnený telefónom: t. rozhovor, t-á zpráva, t-é hlásenie; t. styk, t-é spojenie;
telefonicky prísl.: t. sa spojiť, t. podať zprávu, t. upovedomiť koho, t. sa zhovárať;
telefónny príd. patriaci k telefónu: t-a búdka, t-e slúchadlo, t. prístroj, t-e vedenie, t. stĺp, t-e drôty, t-a sieť; t-y zoznam zoznam účastníkov zapojených do siete s ich adresami a pridelenými číslami; t. poplatok, t-e číslo, t-a linka; t-a ústredňa, t-a služba; verejná t-a hovorňa;
telefónik, -a m. zdrob. expr.